Švédi neoblomní voči požiadavkám Turecka do NATO – prieskum

Podľa nového prieskumu agentúry Ipsos, ktorý si objednal švédsky denník Dagens Nyheter a ktorý bol zverejnený v pondelok, drvivá väčšina Švédov verí, že ich krajina by sa nemala spreneveriť svojim právnym zásadám, aby splnila podmienky Turecka na ratifikáciu kandidatúry Štokholmu do NATO.

Prieskum zistil, že 79 % respondentov si myslí, že ich krajina by sa mala „postaviť za švédske zákony“ napriek požiadavkám Turecka. Táto červená čiara by podľa nich nemala byť prekročená, ani „ak by to oddialilo vstup do NATO“.

Len 10 % uviedlo, že „Švédsko by sa malo pokúsiť vstúpiť do NATO čo najskôr“, aj keď to znamená právne kompromisy, zatiaľ čo 11 % uviedlo, že si nie sú istí.

Prieskum ukazuje len drobné nezrovnalosti v názoroch medzi rôznymi sociálnymi skupinami. Hovorí sa, že muži sú otvorenejší kompromisom s Ankarou ako ženy, hoci majú tendenciu trvať na ochrane právnych princípov krajiny. Pokiaľ ide o rozdiely v politickej rovine, tí, ktorí volia pravicové strany, sú viac naklonení súhlasiť s prístupom daj a ber.

Napriek oneskoreniam pri vstupe do NATO prieskum odhalil, že až 60 % Švédov sa stále chce stať súčasťou vojenského bloku pod vedením USA, pričom len 19 % je proti kandidatúre Štokholmu na členstvo.

Prieskum, ktorý sa uskutočnil medzi 6. a 18. decembrom, je založený na 1 248 rozhovoroch so švédskymi voličmi.

V júni NATO súhlasilo s prijatím Švédska a Fínska do bloku, ale ich ponuku na členstvo ešte musia ratifikovať všetci členovia aliancie, pričom sa stále čaká na schválenie Maďarska a Turecka. Ankara sa zdráhala dokončiť prístupový proces, pričom prezident Recep Tayyip Erdogan tlačil na Švédsko a Fínsko, aby urobili viac v boji proti kurdskému „terorizmu“ vrátane vydávania ľudí, ktorých Turecko obviňuje z teroristických väzieb.

Začiatkom decembra Švédsko údajne dosiahlo v tomto smere určitý pokrok a odovzdalo do rúk Turecka muža, ktorý bol vo svojej domovskej krajine odsúdený za členstvo v Strane kurdských pracujúcich. O dva týždne neskôr však švédsky najvyšší súd zablokoval vydanie Bulenta Kenesa, bývalého šéfredaktora denníka Zaman Daily, ktorého Ankara obvinila z účasti na pokuse o zvrhnutie Erdogana v roku 2016.