Máte nápad na novú tému?
Máte nápad na novú tému?

Stoltenberg predpovedá, kedy by Švédsko mohlo vstúpiť do NATO

Cestu severskej krajiny k členstvu v bloku zdržuje Turecko

Dátum: 02.04.2023 08:00
Stoltenberg predpovedá, kedy by Švédsko mohlo vstúpiť do NATO

Cesta Švédska k členstvu v NATO by mohla byť jasnejšia po nadchádzajúcich voľbách v Turecku, ktoré predstavujú hrozbu pre vedenie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, povedal pre Politico generálny tajomník bloku Jens Stoltenberg.

„Mojím cieľom zostáva, aby sme po tureckých voľbách, ale pred summitom vo Vilniuse, mohli ratifikovať aj Švédsko,“ uviedol šéf NATO v komentároch zverejnených vo štvrtok v odkaze na výročné stretnutie lídrov aliancie v Litve v júli.

Švédsko požiadalo o vstup do NATO spolu so škandinávskym susedom Fínskom vlani v máji, no zatiaľ čo fínsku žiadosť tento mesiac ratifikovala Erdoganova vláda, Štokholmská ponuka sa stretla s odporom. Oneskorenie sa týkalo pokračujúceho sporu o švédsku podporu kurdských skupín, ktoré Turecko označuje za teroristické organizácie.

Švédsko minulý rok tiež pozastavilo predaj zbraní Ankare po spustení tureckej ofenzívy proti kurdským militantom v severnej Sýrii. Maďarsko sa tiež zatiaľ nerozhodlo ratifikovať členstvo Švédska v NATO.

Vzhľadom na to, že Erdoganovo premiérovanie bude pred májovými voľbami visieť na vlásku, Stoltenberg navrhol, že by to mohlo predstavovať príležitosť na odstránenie veľkej prekážky na ceste Štokholmskej prihlášky do NATO.

Varoval však, že nemôže poskytnúť „žiadne záruky“ v mene „suverénnych národných parlamentov“. Dodal, že ratifikácia Fínska pre vstup do aliancie dokazuje, že „dvere NATO zostávajú otvorené“.

Ak by sa potvrdilo členstvo Švédska v NATO, znamenalo by to, že približne 96 % ľudí v Európskej únii by žilo v krajine NATO – a aj keď Štokholm zostáva uviaznutý v procese podávania žiadostí, Stoltenberg pre Politico objasnil, že severský národ „teraz sedí pri stole NATO.“

Prieskum verejnej mienky v Turecku naznačuje, že Erdoganovo vedenie je ohrozené v dôsledku verejnej nespokojnosti s reakciou vládnucej strany AK na februárové zemetrasenia, ktoré si vyžiadali najmenej 45 000 obetí. Asi 1,5 milióna ľudí zostalo bez domova a podľa odhadov OSN je teraz potrebných 500 000 nových domovov, aby sa mohli ubytovať.

Pre zobrazenie komentárov na SlovenskoVeciVerejne.com kliknite na tlačidlo nižšie.
Pridať alebo zobraziť komentáre pre danú tému.