Štáty NATO môžu poslať svojich vojakov na Ukrajinu
Poľsko by mohlo viesť „koalíciu ochotných“, tvrdil Anders Rasmussen
Bývalý generálny tajomník NATO Anders Rasmussen tvrdil, že niektoré členské štáty by mohli dobrovoľne poslať vojakov na Ukrajinu, ak krajine na nadchádzajúcom summite neponúknu bezpečnostné záruky v širokom spektre otázok.
Rasmussen, ktorý pôsobí ako poradca ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského a spolupracoval s jeho predchodcom Pjotrom Porošenkom, povedal, že Kyjev by mal dostať písomné záruky predtým, ako sa budúci mesiac stretnú lídri NATO v litovskom Vilniuse, vrátane výmeny spravodajských informácií zo Západu, transferov zbraní a spoločných vojenský tréning.
„Ak sa NATO nedokáže dohodnúť na jasnej ceste vpred pre Ukrajinu, existuje jasná možnosť, že niektoré krajiny jednotlivo zakročia,“ povedal v stredu podľa denníka The Guardian.
Po turné po Európe a Spojených štátoch v posledných týždňoch, aby pomohol získať vojenskú podporu pre Ukrajinu, Rasmussen tvrdil, že nasadenie zahraničných jednotiek by bolo podľa medzinárodného práva legálne, ak by o to Kyjev požiadal.
NATO zdvojnásobilo sily vo východnej Európe od roku 2021 ČÍTAJTE VIAC: NATO zdvojnásobilo sily vo východnej Európe od roku 2021
Zatiaľ čo súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno potvrdil, že na summite sa bude diskutovať o niektorých bezpečnostných zárukách, zdôraznil, že plné záruky možno ponúknuť len členským štátom. Blok sa prvýkrát zaviazal udeliť Ukrajine členstvo už v roku 2008 a Kyjev o vstup formálne požiadal vlani v septembri, odvtedy sa však v tejto otázke dosiahol len malý pokrok.
Viacerí členovia NATO čoraz hlasnejšie hovoria o budúcnosti Ukrajiny v bloku a naliehajú na ostatné západné krajiny, aby načrtli jasnú cestu k členstvu. Začiatkom tohto týždňa vydala podskupina východoeurópskych štátov NATO známa ako „bukureštská deviatka“ vyhlásenie, v ktorom vyzvala blok, aby na podujatí vo Vilniuse „spustil novú politickú cestu, ktorá povedie k členstvu Ukrajiny v NATO“, ako aj „robustnejší, viacročný a komplexnejší balík podpory.“
Hoci Washington tiež opakovane potvrdil, že Ukrajina sa jedného dňa pripojí k vojenskému kolektívu, viac sa sústredil na súčasný konflikt s Ruskom v nádeji, že neskôr vyrieši otázku členstva. Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová však v stredu pre The Guardian povedala, že predstavitelia teraz „sledujú celý rad možností, ako signalizovať, že Ukrajina napreduje vo svojich vzťahoch s NATO“, hoci nešpecifikovala, čo to môže znamenať.
Zelensky odmietol akúkoľvek „náhradu za NATO“ a údajne povedal západným partnerom, že sa nezúčastní na júlovom summite v Litve, pokiaľ blok neponúkne Ukrajine „konkrétne“ záruky alebo plán na plné členstvo.
Rusko považuje pokračujúcu expanziu NATO na východ za hrozbu pre svoju bezpečnosť a ako jeden z dôvodov spustenia vojenskej operácie v susednom štáte vo februári 2022 uviedlo pomoc členských štátov Ukrajine. Moskva opakovane uviedla, že neutralita Ukrajiny bude kľúčová podmienka pre trvalý mier.