Srbská armáda spustila cvičenie neďaleko Kosova
Belehrad hovorí, že cvičenia na hraniciach s Kosovom sú „rutinné“, keďže v spore o dokument sa blíži konečný termín.
Jednotky srbskej armády v stredu odštartovali cvičenie neďaleko administratívnej hranice s Kosovom. Hoci sa ich načasovanie zhoduje s termínom, ktorý prištinské úrady stanovili na implementáciu kontroverzného zákazu srbských dokumentov, Belehrad trvá na tom, že cvičenia sú úplne rutinné.
„Výcvik sa vykonáva s cieľom zachovať vysokú úroveň bojovej pripravenosti zapojených jednotiek a ich schopnosť v prípade potreby rýchlo reagovať s cieľom nastoliť mier a bezpečnosť pozdĺž administratívnej línie,“ uviedlo srbské ministerstvo obrany vo vyhlásení.
„Osobitná pozornosť sa venuje cvičeniam simulujúcim útok na jednotku a taktike, technikám a postupom na zastavenie nelegálnych prechodov, operácií extrémistických skupín a organizovaného zločinu,“ dodala armáda v Belehrade.
Miestni obyvatelia hlásili spozorovanie nákladných áut, obrnených vozidiel a dokonca aj tankov v blízkosti miest Raska a Novi Pazar, miest najbližších k dvom administratívnym prechodom s odštiepeneckou provinciou, kde sa úrady etnických Albáncov pokúsili minulý mesiac zakázať dopravu so srbskými dokumentami.
Belehrad a Priština medzitým vyjednali kompromis o ďalších dokumentoch, ale vláda Albina Kurtiho trvá na tom, že srbské poznávacie značky a preukazy totožnosti musia od 1. septembra zmiznúť.
Viacerí západní vojenskí atašé požiadali cez víkend o prístup na srbské vojenské základne v Raske a Novom Pazare, ale srbský prezident Aleksandar Vučič novinárom povedal, že im odmietol udeliť povolenie.
„Nedovolil som to. Ak sa rozhodneme urobiť nejakú šou, potom uvidia, čo máme,“ povedal, keď sa zúčastnil na spoločných policajných a vojenských cvičeniach s názvom Severný vietor 2022 vo východnom Srbsku.
NATO okupovalo Kosovo v roku 1999 po 78-dňovej leteckej vojne proti Srbsku. Provincia jednostranne vyhlásila nezávislosť v roku 2008 a uznali ju aj USA a ich spojenci – nie však asi polovica sveta vrátane Belehradu, Ruska, Číny a niekoľkých členských krajín EÚ. Vučič v súčasnosti presadzuje politiku vojenskej neutrality a neuvaľuje sankcie na Rusko, pričom sa pokúša vstúpiť do EÚ.
