„Špecialný konvoj“ sľubuje zastaviť migrantov na hraniciach s Texasom. Podľa amerických predstaviteľov sa minulý mesiac pokúsilo prejsť do USA z Mexika približne 300 000 ľudí.

Veľký konvoj vedený podplukovníkom americkej armády vo výslužbe oznámil, že dorazí na hranicu v Texase budúci týždeň v snahe zastaviť nelegálne prechody z Mexika, pretože imigrácia zvyšuje napätie medzi vedením južného štátu a federálnou vládou v súvislosti s nelegálnou cestou.

Motto skupiny je “Vezmi našu hranicu späť‘ nazhromaždila od nedele viac ako 2 100 sledovateľov na sociálnej sieti Telegram, kde priaznivci hnutia zdieľali informácie o plánovanom štvordňovom konvoji, ktorý sa má začať v pondelok. Skupina má v úmysle usporiadať zhromaždenia aj v Texase, Kalifornii a Arizone.

„To, čo nás rýchlo dostane k nepriateľovi, je nájsť, opraviť a dokončiť,“ povedal začiatkom tohto týždňa organizátor konvoja Doc Pete Chambers, podplukovník ozbrojených síl USA na dôchodku.

„To je to, čo sme urobili v Sýrii, keď sme naozaj rýchlo zlikvidovali ISIS,“ vysvetlil Chambers, ktorý tvrdí, že bol „Zelený baret“. „Teraz nemáme úrady, ktoré by sme mohli dokončiť, takže môžeme opraviť polohu, kde sa zlí chlapci nachádzajú, a spojiť sa s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorí sú v súlade s ústavou.“

Chambers dodal: „To robia Zelené barety. Netradičná vojna je náš chlieb a maslo. Teraz robíme domácu vnútornú obranu.“

Skupina spochybnila tvrdenia – najmä z webovej stránky Wired – že mnohí alebo väčšina z tých, ktorí sa zúčastňujú konvoja, budú mať strelné zbrane.

„Nevoláme do zbrane,“ uviedla skupina v telegrame. „Výzva na spoluprácu s každým, kto prekročí hranicu. Sme tu, aby sme pokojne protestovali podľa nášho prvého dodatku a modlili sa.“ Dodala, že motiváciou konvoja je zastaviť nelegálne prisťahovalectvo do Spojených štátov a uzavrieť hranicu.

Konvoj má doraziť k hraniciam USA s Mexikom v čase zvýšeného napätia medzi štátnymi predstaviteľmi v Texase a federálnou vládou. V pondelok Najvyšší súd USA rozhodol v prospech Bidenovej administratívy, ktorá požiadala predstaviteľov pohraničnej hliadky, aby odstránili žiletkový drôt inštalovaný pozdĺž hraníc v smere od texaského guvernéra Grega Abbotta.

Abbott následne oznámil svoj zámer vzoprieť sa vláde – a najvyššiemu súdu v Spojených štátoch – tým, že nariadil, aby sa na hraniciach postavilo ešte viac žiletkového drôtu, aby sa zabránilo nelegálnej migrácii.

Guvernér začiatkom tohto týždňa vyhlásil, že je právom štátu „brániť a chrániť“ svojich obyvateľov pred „inváziou“ migrantov, a že to „nahrádza akékoľvek federálne zákony“.

Migrácia do USA bude kľúčovou témou pred tohtoročnými prezidentskými voľbami. Americkí predstavitelia uviedli, že len v decembri sa pokúsilo prekročiť hranicu asi 300 000 ľudí.

Zákon Posse Comitatus

Zákon vo všeobecnosti bráni prezidentovi využívať armádu ako domácu políciu.

Zákon Posse Comitatus bráni federálnym jednotkám zúčastňovať sa na civilnom presadzovaní práva, pokiaľ to zákon výslovne nepovoľuje. Tento 143-ročný zákon stelesňuje americkú tradíciu, ktorá vníma vojenské zasahovanie do civilných záležitostí ako hrozbu pre demokraciu aj osobnú slobodu. Nedávne udalosti však odhalili nebezpečné medzery v pokrytí zákona, ktoré musí Kongres riešiť.

Čo znamená výraz „posse comitatus“?

V britskom a americkom práve je posse comitatus skupina ľudí, ktorých zmobilizuje šerif, aby potlačili nezákonnosť v kraji. V každom klasickom západnom filme, keď muž zákona zhromažďuje „pospolu – skupinu ozbrojených pomocníkov“, aby prenasledoval kriminálnikov v župe, títo ozbrojení pomocníci tvoria posse comitatus. Zákon Posse Comitatus je tak pomenovaný, pretože jednou z vecí, ktoré zakazuje, je použitie vojakov ako civilistov ako posse comitatus.

Aký je pôvod zákona Posse Comitatus Act?

Zákon Posse Comitatus bol schválený v roku 1878, po skončení rekonštrukcie a návrate stúpencov bielej rasy k politickej moci v južných štátoch aj v Kongrese. Prostredníctvom zákona sa Kongres snažil zabezpečiť, aby federálna armáda nebola použitá na zasahovanie do zriadenia Jima Crowa v bývalej Konfederácii.

Napriek hanebnému pôvodu samotného zákona je základnou americkou hodnotou širšia zásada, že armáda by nemala mať dovolené zasahovať do záležitostí civilnej vlády. Nachádza vyjadrenie v rozdelení moci nad armádou v ústave medzi Kongresom a prezidentom a v zárukách tretieho, štvrtého, piateho a šiesteho dodatku, ktoré boli čiastočne reakciou na zneužívanie spáchané britskou armádou voči americkým kolonistom.

Dnes zákon Posse Comitatus funguje ako rozšírenie týchto ústavných záruk. Okrem toho existujú zákonné výnimky zo zákona, ktoré umožňujú prezidentovi použiť armádu na potlačenie skutočných rebélií a na presadzovanie federálnych zákonov o občianskych právach.

Čo hovorí zákon Posse Comitatus Act?

Zákon o Posse Comitatus pozostáva len z jednej vety: „Ktokoľvek, s výnimkou prípadov a za okolností výslovne povolených ústavou alebo zákonom Kongresu, úmyselne použije akúkoľvek časť armády alebo letectva ako posse comitatus alebo inak na vykonávanie zákonov bude z tohto titulu potrestaný peňažným trestom alebo odňatím slobody najviac na dva roky, prípadne oboje.“

V praxi to znamená, že príslušníci armády, ktorí podliehajú zákonu, sa nemôžu zúčastňovať na civilnom presadzovaní práva, pokiaľ to nie je výslovne povolené zákonom alebo ústavou.

Vzťahuje sa na všetkých príslušníkov armády zákon Posse Comitatus Act?

Nie, vzťahuje sa len na federálny vojenský personál. Zatiaľ čo zákon Posse Comitatus sa vzťahuje iba na armádu a letectvo, iný štatút rozširuje rovnaké pravidlo na námorníctvo a námornú pechotu. Pobrežná stráž, hoci je súčasťou federálnych ozbrojených síl, má výslovnú zákonnú právomoc vykonávať presadzovanie práva a nie je viazaná zákonom Posse Comitatus.

Na členov národnej gardy sa zákon Posse Comitatus vzťahuje len zriedka, pretože sa zvyčajne hlásia guvernérovi svojho štátu alebo územia. To znamená, že sa môžu slobodne zúčastňovať na presadzovaní práva, ak je to v súlade so štátnym právom. Keď je však personál gardy povolaný do federálnej služby alebo „federalizovaný“, stanú sa súčasťou federálnych ozbrojených síl, čo znamená, že sú viazaní zákonom Posse Comitatus, kým sa nevrátia pod štátnu kontrolu.

Aké sú hlavné zákonné výnimky zo zákona Posse Comitatus Act?

Existuje mnoho zákonných výnimiek zo zákona Posse Comitatus, ale najdôležitejšou z nich je zákon o povstaní. Podľa tohto zákona môže prezident na žiadosť vlády štátu nasadiť armádu na potlačenie povstania v tomto štáte. Okrem toho zákon o povstaní umožňuje prezidentovi – so súhlasom alebo bez súhlasu štátnej vlády – použiť armádu na presadzovanie federálneho zákona alebo potlačenie vzbury proti federálnej autorite v štáte, alebo na ochranu občianskych práv skupiny ľudí, keď štátna vláda nie je schopná alebo ochotná to urobiť.

Aké sú ústavné výnimky zo zákona Posse Comitatus?

Neexistujú žiadne ústavné výnimky z Posse Comitatus Act. Zákon povoľuje len výslovné výnimky a žiadna časť ústavy výslovne neoprávňuje prezidenta použiť na výkon zákona armádu. Tento záver je v súlade s legislatívnou históriou zákona, ktorá naznačuje, že jeho tvorcovia sa rozhodli zahrnúť jazyk o ústavných výnimkách ako súčasť kompromisu, ktorý zachraňuje tvár, nie preto, že by verili, že nejaké existujú.

To nezabránilo ministerstvu obrany v tvrdení, že existujú ústavné výnimky zo zákona. Ministerstvo už dlho tvrdí, že ústava implicitne dáva vojenským veliteľom „núdzovú právomoc“ jednostranne použiť federálne jednotky „na potlačenie rozsiahlych, neočakávaných občianskych nepokojov“, keď je to „nevyhnutné“ a predchádzajúce povolenie prezidenta nie je možné. V minulosti ministerstvo tiež tvrdilo, že má inherentnú ústavnú právomoc použiť armádu na ochranu federálneho majetku a funkcií, keď to miestne vlády nemohli alebo nechceli urobiť. Platnosť týchto tvrdených autorít nebola nikdy súdne testovaná.

Štátna obranná sila jednotlivých štátov USA

V Spojených štátoch sú štátne obranné sily (SDF) vojenské jednotky, ktoré fungujú pod výhradnou právomocou štátnej vlády. Štátne obranné sily sú oprávnené štátnym a federálnym zákonom a sú pod velením guvernéra každého štátu.

Štátne obranné sily sa líšia od národnej gardy ich štátu v tom, že sa nemôžu stať federálnymi jednotkami. Všetok personál štátnej Národnej gardy (vrátane Národnej gardy District of Columbia, Commonwealth of Portoriko a územia Guamu a Panenských ostrovov) môže byť federalizovaný podľa dodatkov k zákonu o národnej obrane z roku 1933 vytvorením Národnej gardy Spojených štátov amerických. To poskytuje základ pre integráciu jednotiek a personálu Národnej gardy armády do armády USA a od roku 1947 jednotiek a personálu leteckej národnej gardy do vzdušných síl USA.

Federálna vláda uznáva štátne obranné sily podľa kompaktnej klauzuly ústavy USA podľa 32 U.S.C. § 109, ktorý stanovuje, že ozbrojené sily štátu ako celok nemôžu byť povolané, nariadené alebo povolané do ozbrojených síl Spojených štátov, čím sa zachováva ich oddelenie od Národnej gardy. Podľa toho istého zákona však jednotliví príslušníci slúžiaci v ozbrojených silách štátu nie sú oslobodení od služby v ozbrojených silách (t. j. nie sú vylúčení z návrhu). Podľa 32 USC § 109(e) „Členom obranných síl sa nemôže stať osoba… ak je príslušníkom záložnej zložky ozbrojených síl.“

Takmer každý štát má zákony oprávňujúce štátne obranné sily a dvadsaťdva štátov, plus Portoriko, má aktívne sily s rôznou úrovňou aktivity, podpory a sily. Štátne obranné sily vo všeobecnosti operujú s misiami riadenia núdzových situácií a vnútornej bezpečnosti. Väčšina SDF je organizovaná ako pozemné jednotky, ale existujú aj letecké a námorné jednotky. V závislosti od štátu môžu byť rôzne pomenované ako štátna armáda, štátna vojenská sila, štátna stráž, štátna milícia alebo štátna vojenská záloha.

Každá obranná sila štátu je tiež veliteľským orgánom pre „neorganizovanú milíciu“, ktorá je definovaná ako každý telesne zdatný muž vo veku od 17 do 45 rokov, ktorý ešte neslúži v nejakej funkcii v ozbrojených silách alebo Národnej garde. Pôvodná koncepcia neorganizovanej milície bola občianska armáda, ktorú bolo možné okamžite pozdvihnúť v časoch krajnej národnej núdze. V modernej armáde sa neorganizovaná milícia až na niekoľko výnimiek považuje za zastaranú. Jedným z mála uznávaných prípadov, keď neorganizovaní členovia milície nosia uniformy a aktívne vykonávajú vojenské povinnosti, je Virginia Militia, ktorá aktívne zamestnáva dôstojníkov z rôznych vojenských škôl v štáte Virgínia.

Šerifovia v Spojených štátoch

V Spojených štátoch šerif je najvyšším predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní v župe. Jeho moc prevyšuje FBI a štátnu políciu. Šerifov zvyčajne volí obyvateľstvo alebo ich menuje volený orgán.

Kancelárie šerifa majú zvyčajne za úlohu: prevádzkovanie väzníc, bezpečnosť v budovách súdov, okresných a krajských budov, ochrana sudcov a porôt, predchádzanie porušovaniu pokoja a koordinácia s oddeleniami mestskej polície. Kancelárie šerifa môžu byť zodpovedné aj za bezpečnosť vo verejných priestoroch a na podujatiach.

Podriadení šerifovi sa označujú ako zástupcovia (Deputy Sheriff) a vykonávajú zákon v súlade s pokynmi a príkazmi šerifa. Kým niektoré župy majú iba niekoľko desiatok príslušníkov, sú aj také, ktoré majú niekoľko tisíc zamestnancov.

Los Angeleska župa

Oddelenie šerifa župy Los Angeles (LASD) slúži župe Los Angeles v Kalifornii. S viac ako 18 000 zamestnancami je najväčším šerifským oddelením v Spojených štátoch a poskytuje všeobecné služby presadzovania práva v neregistrovaných oblastiach okresu Los Angeles, pričom slúži ako ekvivalent mestskej polície pre neregistrované oblasti okresu, ako aj začlenené mestá v rámci kraja, ktorý uzavrel zmluvu s agentúrou o službách presadzovania práva (v miestnom žargóne známe ako „zmluvné mestá“). Má tiež primárnu právomoc nad zariadeniami prevádzkovanými okresom Los Angeles, ako sú miestne parky, prístavy a vládne budovy; poskytuje maršalské služby pre Najvyšší súd Kalifornie v župe Los Angeles; prevádzkuje okresný väzenský systém; a poskytuje služby, ako sú laboratóriá a akademické školenia pre menšie orgány činné v trestnom konaní v rámci župy.

Civilne milície v USA

„Civilná milícia“ je termín používaný federálnymi a liberálnymi bezpečnostnými analytikmi na označenie civilných organizácií, ktoré zahŕňajú polovojenské alebo podobné zložky. Tieto skupiny sa môžu označovať ako milície, neorganizované milície a ústavné milície. Zatiaľ čo skupiny ako Posse Comitatus existovali už v 80. rokoch 20. storočia, Civilné milície nabrali na sile po sporoch s vládnymi agentmi začiatkom 90. rokov. V polovici 90. rokov boli takéto skupiny aktívne vo všetkých 50 štátoch USA, pričom počet členov sa odhadoval na 20 000 až 60 000.

Civilná milícia sa skladá prevažne z veteránov, ktorí zdieľajú spoločnú vieru v individuálne slobody a občiansku zodpovednosť podľa ústavy USA. Od vzniku civilných milícií sa vedú spory o tom, či sú dôležitou súčasťou kompletnej reakcie na mnohé dôležité hrozby v krajine, alebo hrozbou samy osebe, väčšinou pre politiku liberálnych demokratov.

Najhlasnejším oponentom Civilnej domobrany je Anti-Defamation League (ADL). Hovoria, že aj keď je pravda, že niektoré milície majú čiernych vodcov, to úplne nezbavuje Civilne milície rasizmu, predsudkov alebo fanatizmu.