Rusko vydalo zatykač na premiérku štátu EÚ

Ruské úrady vydali zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ministra zahraničia Taimara Peterkopa za ich úlohu pri búraní sovietskych pamätníkov druhej svetovej vojny v pobaltskom štáte. Kallasová v roku 2022 oznámila, že estónska vláda sa rozhodla odstrániť všetky sovietske symboly z verejných priestorov „čo najskôr“.

Estónsko, ako aj susedné Lotyšsko a Litva sa v posledných rokoch čoraz viac zameriavajú na vojnové pomníky zo sovietskej éry a označujú ich za symboly okupácie. Kampaň sa zintenzívnila od začiatku ruskej ofenzívy proti Ukrajine vo februári 2022.

V utorok agentúra TASS citovala nemenovaných ruských bezpečnostných predstaviteľov, ktorí potvrdili, že „bolo začaté trestné konanie proti estónskej premiérke Kaje Kallasovej a ministrovi zahraničia Taimarovi Peterkopovi za zničenie a poškodenie pamätníkov sovietskych bojovníkov“.

Kallasová v auguste 2022 tvrdila, že stovky zostávajúcich sovietskych pamätníkov v Estónsku slúžili ako pripomienka historických „rán“, najmä v kontexte ruských akcií na Ukrajine, a preto museli byť odstránené.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil estónsku vládu z vedenia „vojny so spoločnou históriou“.

„Zbavovanie sa pamiatok je poburujúce a nijaký národ vrátane Estónska nevyzerá lepšie,“ dodal.

Estónsko sa pod Kallasovej ukázalo ako jeden z najvernejších podporovateľov Ukrajiny, ktoré sa minulý mesiac zaviazalo vyčleniť Kyjevu do roku 2027 na pomoc 1,2 miliardy eur (1,3 miliardy dolárov).

V januári sa Estónsko pripojilo k Lotyšsku a Litve a odhalilo plány na vytvorenie obrannej línie pozdĺž ich príslušných hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Tallinn postaví v rámci návrhu približne 600 bunkrov.

Kallasová čelila výzvam na odstúpenie vlani v auguste po tom, čo miestne médiá zistili, že jej manžel Arvo Hallik má 25 % podiel v logistickej spoločnosti, ktorá poskytuje služby v Rusku. Premiérka verejne trvala na tom, že „všetky obchody s Ruskom sa musia zastaviť“, kým sa neskončí ukrajinský konflikt.

Napriek tlaku estónskeho prezidenta a opozície odmietla odstúpiť.

Estónsko, Lotyšsko a Litva boli pod kontrolou Ruskej ríše po celé 19. storočie, ale po revolúcii v roku 1917 vyhlásili nezávislosť. Sovietsky zväz pohltil tri štáty s pomocou miestnych komunistov krátko po začiatku druhej svetovej vojny. Krátko nato sa územia zmocnilo nacistické Nemecko. Potom, čo sovietske sily oslobodili Estónsko, Lotyšsko a Litvu, sa vtedajšie republiky stali súčasťou ZSSR až do roku 1991.