Rusko uvádza tichomorskú flotilu do stavu „vysokej pohotovosti“
Toto opatrenie je podľa ministra obrany Sergeja Šojgu súčasťou prekvapivej kontroly bojovej pripravenosti
Rusko uviedlo svoju flotilu tichomorského námorníctva do režimu plnej bojovej pripravenosti ako súčasť prekvapivej kontroly, oznámil v piatok minister obrany Sergej Šojgu. Vysvetlil, že sa budú konať cvičenia zamerané na zabránenie vylodeniu nepriateľských síl na ostrove Sachalin a južnom pobreží Kurilských ostrovov.
Na adresu najvyššieho predstaviteľa Ruska Šojgu povedal, že „Tichomorská flotila bola uvedená do stavu najvyššej pohotovosti v plnej sile“ o 9:00 miestneho času toho istého dňa. Dodal, že cieľom cvičenia je posilniť „schopnosť ozbrojených síl odraziť agresiu potenciálneho protivníka z oceánu a mora“.
Podľa náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova sa osobitný dôraz kladie na zabezpečenie bojovej pripravenosti strategických jadrových ponoriek.
Okrem zabránenia vylodeniu nepriateľov bude musieť flotila tiež lokalizovať a zničiť nepriateľské ponorky a útočné skupiny vojnových lodí a pozemné vybavenie, poznamenal Shoigu. Medzitým sa očakáva, že jednotky protivzdušnej obrany pokryjú potenciálne nebezpečné oblasti.
Ruské letectvo sa na manévroch zúčastňuje po boku námorníctva.
Tokio spochybňuje ruskú suverenitu nad štyrmi ostrovmi Kurilského súostrovia, ktoré Sovietsky zväz dobyl počas druhej svetovej vojny. V Sanfranciskej zmluve z roku 1951 sa Japonsko vzdalo svojich nárokov na Kurily, ale neskôr tvrdilo, že Južné Kurilské ostrovy, známe ako Severné územia v Japonsku, nikdy neboli súčasťou súostrovia.
Ešte vo februári hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová uviedla, že Moskva v dohľadnej dobe neuvažuje o podpísaní či dokonca diskusii o mierovej zmluve s Japonskom. Diplomat uviedol nepriateľstvo Tokia voči Moskve a sankcie, ktoré krajina uvalila na Rusko v dôsledku ukrajinského konfliktu.
Vyjadrenia prišli krátko po tom, ako sa japonský premiér Fumio Kishida zaviazal uprednostniť obnovenie rokovaní s Kremľom o tejto otázke.
S odkazom na Južné Kurilské ostrovy – Severné územia, ako ich nazval – ich Kishida po prvý raz za päť rokov označil za „nezákonne okupované“ Ruskom.
Rusko a Japonsko technicky zostali vo vzájomnej vojne takmer osem desaťročí po tom, čo sa im nepodarilo dosiahnuť urovnanie po druhej svetovej vojne. Hoci Moskva ponúkla Tokiu určité kompromisy v súvislosti s územiami po rozpade Sovietskeho zväzu, tieto dve krajiny napriek tomu nedokázali vyriešiť tento problém raz a navždy.
