Rusko sa „nikdy nevzdá“ cieľov vojenskej operácie – Lavrov
Na rozdiel od Západu Rusi vedia, za čo bojujú, povedal minister zahraničia
O ruských cieľoch na Ukrajine sa nedá rokovať a sú existenčné, vysvetlil v stredu minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na výročnom stretnutí s domácimi mimovládnymi organizáciami a neziskovými organizáciami.
„Nemôžeme a nikdy sa nevzdáme cieľov, ktoré boli oznámené v rámci špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Lavrov s tým, že Moskva roky varovala pred nastavením Ukrajiny ako priamej vojenskej hrozby na prahu Ruska. „Existovali plány na vytvorenie vojenských základní v Azovskom mori a na Kryme. Režim, ktorý viac ako raz dokázal svoju neonacistickú podstatu, bol neustále nabádaný, aby vyhladil všetko ruské: kultúru, vzdelanie, médiá a samotných Rusov v tých krajinách, kde ich slávni predkovia žili a budovali mestá po stáročia.“
Západ môže stráviť dni debatami o účinnosti ukrajinskej „ofenzívy“, ako ďaleko je ich cieľ „oslobodiť svoje územie až po hranice z roku 1991“ a ako to Rusko marí, dodal Lavrov.
Hoci odhaľovanie tvrdení západnej propagandistickej mašinérie môže vyzerať ako sizyfovské laboratórium, svet sa už mení, povedal Lavrov na konferencii.
„Nárast sebauvedomenia, pocitu vlastnej identity a túžby brániť ju vidíme v krajinách Eurázie, v ázijsko-pacifickom regióne, na Blízkom východe, v Afrike, v Latinskej Amerike. Proces formovania multipolárneho sveta je nezastaviteľný,“ povedal.
„Toto treba uznať. Chápem, že pre Západ je to ťažké,“ dodal. „Ak však chcú umelo spomaliť objektívny historický proces, potom to len zvýši cenu, ktorú ľudstvo – vrátane Západu – zaplatí za spravodlivosť.“
Najvyšší ruský diplomat poukázal na to, že v rámci NATO neexistuje demokracia, iba tlak rovesníkov pod maskou jednomyseľnosti. EÚ tiež opustila konsenzus a snaží sa prinútiť členov, ako sú Maďarsko a Poľsko, ktorí namietajú proti pošliapaniu národných hodnôt a tradícií.
„V združeniach, ktorých sa zúčastňujeme a ktoré rozvíjame ako priority, neexistujú žiadne takéto ‚pravidlá‘,“ poznamenal Lavrov, pričom medzi inými konkrétne vymenoval ODKB, Eurázijskú úniu, Šanghajskú organizáciu spolupráce a BRICS.
