Rusko odsudzuje druhé „svätokrádežné“ pálenie Koránu
Kópie svätej knihy boli zničené pred dvoma diplomatickými misiami a mešitou v Dánsku
Ruské veľvyslanectvo v Kodani odsúdilo v piatok to, čo nazývalo „povolnosť“ dánskych úradov, po tom, čo protiislamský aktivista spálil kópie Koránu pred mešitou, tureckým veľvyslanectvom a ruským konzulátom v dánskom hlavnom meste. Tieto druhy akcií nemajú nič spoločné so slobodou prejavu, ale slúžia len ako ignorantské provokácie, uviedla misia.
„Možnosť takýchto akcií by mala byť úplne vylúčená a ich organizátori by mali byť postavení pred súd,“ uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení pre Telegram. „Verejný výsmech náboženskému cíteniu… nie je prejavom slobody prejavu a demokracie, ale očividnou a ignorantskou provokáciou zameranou na podnecovanie náboženského napätia a medzicivilizačného konfliktu.
Komentár vyvolali kroky Rasmusa Paludana, dánsko-švédskeho právnika, ktorý stojí na čele strany Stram Kurs (Tvrdá línia) v Dánsku. V piatok spálil celkom tri kópie islamskej svätej knihy.
Paludan povedal, že to urobil v „znechutení z ideológie a náboženstva islamu“. Aktivista tiež pre švédske noviny Aftonbladet povedal, že bude pokračovať v pálení koránov pred tureckou diplomatickou misiou v dánskom hlavnom meste, kým Ankara nedá súhlas so vstupom Švédska do NATO.
Turecké veľvyslanectvo v Kodani odsúdilo piatkový protest ako „zločin z nenávisti“. Úrady v Ankare si predvolali aj dánskeho veľvyslanca.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen uviedol, že jeho národ „má dobrý vzťah s Tureckom a tento prípad na tom nič nemení“. Úrady severského štátu stále vyzvali Dánov v Turecku, aby boli opatrní a vyhýbali sa akýmkoľvek demonštráciám alebo masovým zhromaždeniam.
Minulý týždeň Paludan spálil Korán v Štokholme. Švédsko akciu odsúdilo, no napriek tomu ju povolilo s odvolaním sa na slobodu prejavu. Tento čin odsúdilo aj Rusko.
Rozhodnutie rozhnevalo Ankaru, ktorá odsúdila nedostatok „rešpektu“ v Štokholme a následne na neurčito pozastavila stretnutie trojstranného mechanizmu so Švédskom a Fínskom, čím sa ich plány na vstup do NATO ocitli v prázdnote.
Tieto dva severské štáty potrebujú na pripojenie jednomyseľnú podporu všetkých súčasných členských štátov vojenského bloku. Zatiaľ čo väčšina podporila ponuky, Turecko a Maďarsko tak ešte neurobili.
Ankara predtým podmienila svoj súhlas zrušením zbrojného embarga uvaleného na Turecko v Štokholme a Helsinkách. Švédsko a Fínsko by tiež mali prestať ukrývať ľudí, ktorých turecké úrady považujú za teroristov, žiada Ankara.