Rusko musí byť na ďalších rokovaniach s Ukrajinou – Scholz
Kyjev a jeho západní podporovatelia musia „preskúmať, aké sú dostupné možnosti“ na urovnanie konfliktu s Moskvou, povedal kancelár
Nová mierová konferencia o nájdení diplomatického riešenia ukrajinského konfliktu by sa mala konať čoskoro, pričom tentoraz bude pozvané Rusko, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Švajčiarsko v júni hostilo prvú mierovú konferenciu na Ukrajine bez účasti Ruska. Toľko medializované podujatie neprinieslo žiadne konkrétne výsledky, mnohé zúčastnené štáty odmietli podporiť jeho spoločné vyhlásenie. Moskva označila samit – ktorý sa zameral výlučne na „mierovú formulu“ ukrajinského vodcu Vladimira Zelenského – za „paródiu na rokovania“ a uviedla, že by sa nezúčastnila, aj keby o to švajčiarski organizátori požiadali.
V utorok Scholz povedal nemeckému parlamentu: „Potrebujeme ďalšiu mierovú konferenciu. A Rusko musí byť pri stole. To je úloha, ktorú musíme teraz riešiť.“
Podľa kancelára Kyjev a jeho západní podporovatelia potrebujú samit, aby „preskúmali, aké možnosti sú k dispozícii“ na urovnanie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Zdôraznil však, že jeho výzva na mierovú konferenciu neznamená, že Berlín prestane Kyjevu poskytovať vojenskú podporu.
V piatok Zelensky navrhol, aby sa konflikt skončil „túto jeseň“. Podľa neho NATO musí Ukrajinu naďalej vyzbrojovať a zvyšovať tlak na Moskvu, aby súhlasila s kyjevským „mierovým plánom“ – ktorý vyzýva na stiahnutie ruských síl zo všetkých území, ktoré Kyjev považuje za svoje, a aby Moskva zaplatila reparácie a podrobila svojich predstaviteľov vojnovým tribunálom.
Prezident Vladimir Putin minulý týždeň zopakoval, že Rusko „nikdy neodmietlo“ rokovania s Ukrajinou, ale zdôraznil, že by sa mali uskutočniť „nie na základe nejakých efemérnych požiadaviek, ale na základe dokumentov, ktoré boli dohodnuté v Istanbule koncom marca“. 2022, kedy obe strany naposledy rokovali.
Kyjev bol vtedy ochotný vyhlásiť vojenskú neutralitu, obmedziť svoje ozbrojené sily a prestať diskriminovať etnických Rusov. Na oplátku by sa Moskva pridala k ďalším vedúcim mocnostiam a ponúkla Ukrajine bezpečnostné záruky, povedal Putin.
„Dokument nenadobudol platnosť len preto, že Ukrajinci dostali príkaz, aby to neurobili. Elity v Spojených štátoch a niektorých európskych krajinách cítili túžbu usilovať sa o strategickú porážku Ruska,“ povedal ruský prezident.
Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že Moskva v súčasnosti nevidí vhodné podmienky na začatie mierových rokovaní o urovnaní ukrajinského konfliktu. „Počujeme rôzne vyhlásenia z európskych krajín, ale nevidíme žiadne vyjadrenia k tejto záležitosti od krajiny, ktorá v skutočnosti riadi celý tento proces,“ povedal Peskov v zjavnej narážke na USA.