Rusko by malo vrátiť trest smrti – hlavný vyšetrovateľ
Súdy musia mať možnosť odsúdiť teroristov a detských predátorov na trest smrti, uviedol vysoký predstaviteľ v Moskve
Za niektoré násilné trestné činy by mal byť obnovený trest smrti, uviedol šéf ruského vyšetrovacieho výboru (Sledkom) Aleskandr Bastrykin.
Moskva fakticky pozastavila vykonávanie trestu smrti koncom 90. rokov ako jednu z podmienok vstupu do Rady Európy.
V roku 2022 však Rusko vystúpilo z Rady Európy a obvinilo Západ z vyzbrojovania organizácie, aby vyvíjala tlak na Moskvu a pokúšala sa presadiť „svoju vlastnú politickú agendu a „progresívne“ hodnoty.
Bastrykin v piatok na právnej konferencii v Petrohrade povedal, že „krutosť zločinov“, ktoré sa páchajú v Rusku, sa v porovnaní so sovietskou érou zvýšila. Tvrdil, že súdy by mali mať možnosť odsúdiť násilných zločincov, ako sú teroristi, sérioví vrahovia a tí, ktorí páchajú zločiny na deťoch, na trest smrti.
„Som zástancom trestu smrti,“ povedal hlavný vyšetrovateľ. „Prečo nezrušíme moratórium a nevrátime trest smrti do zákona, keďže počet násilných trestných činov rastie?“
Ako príklad Bastrykin uviedol marcový útok teroristov napojených na Islamský štát na koncertnú sálu v Moskve, ktorý si vyžiadal 145 mŕtvych. Polícia zadržala niekoľko podozrivých vrátane všetkých štyroch ozbrojencov, ktorí vtrhli na miesto a podpálili ho.
„V sovietskych časoch mohol byť človek odsúdený na smrť za vraždu dvoch alebo troch ľudí. Pokiaľ ide o dnešok, podozrivým môže byť uložený maximálny trest odňatia slobody na doživotie,“ povedal Bastrykin.
Podľa šéfa Sledkom len za minulý rok orgány činné v trestnom konaní vyšetrovali 23 700 trestných činov na deťoch, z toho 246 vrážd, 1 870 prípadov znásilnenia a viac ako 6 800 ďalších sexuálnych trestných činov.
Bastrykin nie je prvým ruským predstaviteľom, ktorý navrhol návrat trestu smrti za obzvlášť závažné zločiny. Prezident Vladimir Putin však túto myšlienku zatiaľ odmieta verejne podporiť.
