Rakovina Slovenska.

Bohužiaľ, v niektorých prípadoch politická korupcia dosahuje stav policajného štátu, v ktorom sú eskadry smrti a atentáty bežnou praxou. Tí, ktorí sa zapájajú do týchto praktík hovoria, že nerobia nič zlé a odôvodňujú svoje činy pred verejnosťou ako vojnu zameranú proti organizovanému zločinu, boju proti korupcii a ochranu demokracie. „Faktom je, že ich činy nie sú nič iné ako činy samotného zločineckého syndikátu, bez ohľadu na to, čo hovoria.“

Dôvody tohto sociálneho správania môžu byť odôvodňované rôznymi genézami, ale v konečnom dôsledku ide vždy o získanie a kontrolu časti, alebo celého územného a ekonomického teritória – štátu. Za prítomnosti zahraničných účastníkov v týchto pochybných procesoch, špecificky ich politickej angažovanosti v politike štátu, sa stále jedná o zahraničnými záujmami plánované prevzatie moci celého štátneho aparátu, ekonomiky a najmä orgánov činných v trestnom konaní a vojska.

Táto úroveň politickej kontroly je známa aj ako „geopolitická vojna“. Veľmi dobrým príkladom je nedávny pokus o zvrhnutie legitímnej vlády v Gruzínsku a zasahovanie do národných volieb v Rumunsku, atď. V tomto rozmedzí sú aj posledné roky slovenskej politickej scény.

Politická korupcia

Politická korupcia je využívanie právomocí vládnymi úradníkmi alebo ich sieťovými kontaktami na nelegitímny súkromný zisk. Formy korupcie sú rôzne, ale môžu zahŕňať aj rodinkárstvo, úplatkárstvo, šedý lobing domácich a zahraničných záujmových skupín, vydieranie, klientelizmus, atď.

V skutočnosti korupcia je ťažko definovateľný pojem. Správna definícia korupcie si vyžaduje viacrozmerný prístup. Zaujímavé je, že to bol práve Machiavelli, ktorý popularizoval najstarší rozmer korupcie ako úpadok cnosti medzi politickými predstaviteľmi a občanmi.

Dnes definujeme korupciu ako podkopávanie politických hodnôt. Korupcia ako úpadok cnosti bola kritizovaná ako príliš široká a príliš subjektívna na to, aby bola univerzálna. Druhým rozmerom korupcie je korupcia ako deviantné správanie. Niektorí sociológovia charakterizujú korupciu ako sociálnu chorobu, ktorá sa najčastejšie prejavuje v štátnej administratíve ako zneužívanie verejnej moci na vlastný zisk. Ukážkou tohto kriminálneho správania sú dvadsiate roky šedých osobnosti, ako bol napríklad Al Capone.

Tretím rozmerom je protihodnota. Korupcia je vždy výmena medzi dvoma alebo viacerými osobami/stranami, kde osoby/strany vlastnia ekonomické statky a druhá osoba/strany majú prenesenú moc, ktorá sa má použiť podľa pevne stanovených pravidiel a noriem na dosiahnutie spoločného dobra.

Po štvrté, existujú aj rôzne ďalšie úrovne spoločenského vnímania korupcie.

Skúsenosti v tejto oblasti rozdeľujú korupciu do ďalších kategórií.

Prvá kategória sa nazýva biela korupcia; na túto úroveň korupcie sa väčšinou pozerá s toleranciou a môže byť dokonca zákonná a legitímna; typicky založená na rodinných väzbách a systémoch patrón-klient.

Druhá kategória korupcie, ktorá sa často vyskytuje v ústavných štátoch alebo v štáte, ktorý prechádza do demokratickejšej spoločnosti sa nazýva šedá korupcia, je podľa morálnych noriem spoločnosti považovaná za odsúdeniahodnú, ale zúčastneným osobám stále väčšinou chýba zmysel pre niečo zlé.

Tretia kategória, čierna korupcia je tak závažná, že porušuje normy a zákony spoločnosti.

Posledný rozmer sa nazýva „tieňová politika“; ide o súčasť neformálneho politického procesu, ktorý ide nad rámec legitímnych neformálnych politických dohôd k správaniu, ktoré je účelovo skrývané.

Policajný štát

Policajný štát opisuje štát, ktorého vládne inštitúcie vykonávajú extrémnu úroveň kontroly nad občianskou spoločnosťou a slobodami. Medzi zákonom a výkonom politickej moci exekutívou, je zvyčajne malý alebo žiadny rozdiel a nasadenie vnútorných bezpečnostných a policajných síl zohráva v správe vecí verejných zvýšenú úlohu. Policajný štát je charakteristický pre autoritárske, totalitné alebo “liberálne” režimy. Takéto vlády sú zvyčajne štáty jednej strany t.j. štáty dominantnej strany, ale kontrola na úrovni policajného štátu sa môže objaviť aj v systémoch viacerých strán.

Obyvatelia policajného štátu môžu, alebo “nemusia”, pociťovať obmedzenia v oblasti mobility alebo slobody vyjadrovať alebo komunikovať politické alebo iné názory, ktoré sú predmetom policajného monitorovania alebo presadzovania. Politickú kontrolu možno vykonávať prostredníctvom tajnej polície, ktorá pôsobí mimo hraníc bežne stanovených ústavným štátom.

Eskadra smrti (Death squad)

Eskadra smrti (Death squad) je ozbrojená skupina, ktorej hlavnou činnosťou je vykonávanie mimosúdnych zabíjaní, masakrov alebo násilných zmiznutí v rámci politických represií, genocídy, etnických čistiek alebo revolučného teroru. Okrem zriedkavých prípadov, keď sú tvorené povstaním, sa domáce alebo zahraničné vlády aktívne zúčastňujú na činnosti eskadry smrti, podporujú ju alebo ju ignorujú.

Eskadry smrti sa odlišujú od “skupín atentátov” svojou stálou organizáciou a väčším počtom obetí, ktoré nemusia byť prominentnými osobami. Spolu s vraždami môže byť páchané aj iné násilie, ako je znásilnenie, mučenie, podpaľačstvo alebo bombové útoky. Môžu zahŕňať tajnú políciu, polovojenské skupiny milícií, vládnych vojakov, policajtov, prokuratúru a sudcov, alebo ich prívrženci ako sú napríklad advokáti, notári, masmedia, alebo aj nájomní vrahovia. Keď eskadry smrti nie sú kontrolované štátom, môžu pozostávať z povstaleckých síl alebo organizovaného zločinu, ako napríklad tie, ktoré používajú kartely.

Dnešná vládna koalícia na Slovensku má obrovskú príležitosť poraziť tento hyenistický systém, ale musí si byť vedomá, že “spravodlivosť nielenže musí byť vykonaná, ale musí byť verejnosťou videná, že bola vykonaná”. Medzinárodné podmienky sú v prospech terajšej vládnej koalicie. Vláda má konať, a má konať hneď.

Autor: A. Perún

Komentáre čitateľov

JT: Podľa môjho chápania zákony v demokratických štátoch, vrátane Slovenska tvorí slovenský parlament, a nie sudcovia.

AG: Ak sa tento stav nenapraví počas vládnutia Roberta Fica, a dnešná opozícia v spolupráci s minulou garnitúrou zvíťazí v budúcich voľbách – “zožerú Fica a terajšiu vládnu koalíciu aj s botami”.

RM: Som názoru, že Ficova vláda by mala vytvoriť špeciálny útvar, možno v SIS, s mandátom preverovať špecifické ukončené, alebo neukončené súdne civilné a trestnoprávne prípady (Cases Review Process). Bola by to správna cesta. Táto rakovina musí byť porazená. Ak nie, Slovensko zomrie na jej následky.

LK: p. Fico by mal prebudovať slovenský väzenský systém.

RS: To, čo bolo jasne deklarované v škandalóznom VIDEU je až nepochopiteľné, že sa to deje. Pýtam sa, kto dal Úradu špeciálnej prokuratúry, NAKA a PPU, atď. právomoc porušovať ľudské práva v mene slovenskej republiky?

LJ: Slovenská spoločnosť by sa mala dožadovat, kto boli a naďalej sú “babkári” tých kriminálnych operatívcov?

JS: Myslím si, že identifikovať a potrestať zodpovedných a podieľajúcich sa na nezákonných aktivitách proti väzňom by mala byť jedna z vládnych priorít. Špecifické psychologické testy a nové previerky príslušníkov väzenskej stráže, NAKA, atď., by pomohli pri liečení tejto spoločnosti.

AP: Vláda by mala prehodnotiť všetky bilaterálne a multilaterálne dohody medzi slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní – prokuratúrou a spravodajskými službami a zahraničnými partnermi bez ohľadu na to, o ktorú krajinu ide. Slovenskí styční dôstojníci by mali byť opäť dôkladne preverení.