Putin sa nevyhrážal Nemecku – Scholz

Kancelár Olaf Scholz tvrdil, že s ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským sa dosiahol „konsenzus“, že Kyjev nepoužije západné zbrane, vrátane nemeckých tankov Leopard, na útoky na ruské územie. Západ však stále považuje Krym a ďalšie štyri nové ruské regióny za súčasť Ukrajiny.

V rozhovore pre noviny Bild am Sonntag uverejnenom v sobotu večer kancelár Scholz opäť zvalil všetku vinu za konflikt na Moskvu, pričom tvrdil, že ruská „nevyprovokovaná agresia“ ospravedlňuje kolektívny zásah Západu vojenskou pomocou na ochranu „európskeho mieru“.

„Spolu s našimi spojencami dávame bojové tanky Ukrajine, aby sa mohli brániť,“ argumentoval Scholz. Dodal, že Berlín „starostlivo zvážil každú zásielku zbraní a úzko koordinoval… v prvom rade s Amerikou“.

Scholz minulý mesiac prisľúbil Ukrajine 14 tankov Leopard 2A6 z vlastných zásob Bundeswehru po tom, čo USA sľúbili poslať niektoré zo svojich tankov M1 Abrams niekedy koncom tohto roka. Nemecký vodca v rozhovore odmietol akékoľvek obavy z opätovného použitia zbraní jeho krajiny proti ruským vojakom ako „abštruózne historické prirovnania“.

Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom ceremoniáli pri príležitosti 80. výročia víťazstva bitky pri Stalingrade povedal, že je to „neuveriteľné, ale pravdivé – opäť sa nám vyhrážajú nemecké tanky Leopard s krížmi na trupe. A opäť sa snažia bojovať proti Rusku na Ukrajine s pomocou Hitlerových prívržencov, banderovcov.“

„Tí, ktorí chcú poraziť Rusko na bojisku, si zjavne neuvedomujú, že moderná vojna s Ruskom by bola pre nich úplne iná,“ dodal a sľúbil odpoveď, ktorá presahuje rámec obrnených vozidiel.

„Nie, Putin sa nevyhrážal mne ani Nemecku,“ povedal Scholz v súvislosti s telefonickými rozhovormi s ruským lídrom, keď anketár uviedol nedávne tvrdenia bývalého britského premiéra Borisa Johnsona. Kremeľ uviedol, že Johnson buď zámerne klamal o „raketovej hrozbe“, alebo jednoducho nerozumel, o čom Putin hovorí.

Na otázku, či existuje nejaká dohoda s prezidentom Vladimírom Zelenským, že západné zbrane sa budú používať iba na ukrajinskom území, Scholz povedal, že existuje „konsenzus“. Nespresnil, či existuje konsenzus o tom, ktoré územia sa považujú za ukrajinské.

USA tiež údajne poskytli Ukrajine vojenskú pomoc pod podmienkou, že ju nepoužijú na útoky na ciele v Rusku. Americkí predstavitelia však uviedli, že toto obmedzenie sa nevzťahuje na Krym a ďalšie nové ruské územia a opakovane uviedli, že Kyjev si môže slobodne vybrať svoje vlastné ciele.

Krym a mesto Sevastopoľ sa k Rusku pripojili v roku 2014 po referende. Minulý rok urobili to isté Donecká a Luganská ľudová republika, ako aj Chersonská a Záporožská oblasť. Kyjev zamietol referendá ako „falošné“.

Putin v stredu poveril armádu, aby „eliminovala akúkoľvek možnosť“ ukrajinských útokov proti Rusku. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov objasnil, že to zahŕňa územia, ktoré Ukrajina stále považuje za svoje, pričom uviedol, že Moskva „zatlačí“ ukrajinských vojakov na dostrel, v ktorom nebudú hrozbou, a že „čím väčší dosah budú zbrane dodané kyjevskému režimu, tým ďalej bude potrebné presunúť jednotky.“