Putin je pripravený obnoviť výrobu a rozmiestnenie rakiet stredného doletu
Ruský prezident prehodnocuje zbrane v reakcii na kroky USA po kolapse zmluvy INF
Rusko by mohlo obnoviť výrobu a globálne rozmiestňovanie pozemných rakiet stredného a kratšieho doletu, povedal prezident Vladimir Putin.
Munícia tohto typu bola pôvodne obmedzená Zmluvou o jadrových silách stredného doletu (INF), ktorá stroskotala v roku 2019, no Rusko sa rozhodlo nevyrábať ani nasadzovať takéto zbrane ani po zániku základnej dohody s USA.
Prezident to povedal v piatok na stretnutí so stálymi členmi Bezpečnostnej rady krajiny. Nepriateľské kroky zo strany USA teraz vyžadujú, aby Moskva prehodnotila svoj postoj k zbraniam krytým INF, povedal Putin na zhromaždení.
„Dnes prehodnotíme kroky, ktoré by Rusko malo podniknúť v súvislosti s jednostranným moratóriom na rozmiestnenie pozemných rakiet stredného a kratšieho doletu,“ uviedol Putin.
Moskva dodržala svoj sľub, že „nebude vyrábať tieto rakety, ani ich nerozmiestňuje, pokiaľ Spojené štáty nerozmiestnia takéto systémy kdekoľvek na svete“ po páde zmluvy, poznamenal Putin. Situácia sa však zmenila, Washington rozmiestnil takéto rakety v zámorí, povedal prezident.
„Teraz vieme, že USA tieto raketové systémy nielen vyrábajú, ale priviezli ich aj do Európy, Dánska, aby ich použili na cvičeniach. Nedávno sa objavila správa, že boli na Filipínach. Nie je jasné, či vzali tieto rakety z Filipín alebo nie,“ vysvetlil Putin.
Rusko teraz musí „na to reagovať a rozhodnúť o našich ďalších krokoch v tomto smere“, zdôraznil Putin a naznačil, že obnovenie prevádzky rakiet stredného a kratšieho doletu je pre krajinu vlastne jedinou možnosťou.
„Zdá sa, že musíme začať vyrábať tieto útočné systémy a potom sa na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, kde ich nasadíme, aby sme v prípade potreby zaistili našu bezpečnosť,“ povedal.
Významná zmluva INF z roku 1987 zakázala USA aj Sovietskemu zväzu (a jeho nástupcovi Rusku) vyrábať a stavať pozemné balistické a riadené strely, ako aj ich príslušné odpaľovacie zariadenia s dosahom 500 až 5 500 km (310 až 3 420 míľ). ). Zmluva neovplyvnila vzdušné alebo námorné systémy s rovnakým dosahom.
Základná dohoda stroskotala v roku 2019 za Trumpovej administratívy, pričom USA obvinili Moskvu z jej hrubého porušenia. Neposkytla však žiadne spoľahlivé dôkazy na podporu tvrdení. Rusko už roky vyjadruje znepokojenie nad konaním Washingtonu a možným porušením dohody, pričom poukazuje na prvky takzvanej siete protiraketovej obrany rozmiestnenej v Európe, ktoré sú pravdepodobne kompatibilné s raketami na pozemné útoky, a nie iba s protilietadlovými.