Provokácie izraelskej mešity Al-Aksá ohrozujú jordánske vzťahy a regionálnu vojnu

Izraelské nálety v areáli mešity Al-Aksá ohrozujú sériu problematických okolností v regióne vrátane prerušenia vzťahov s Jordánskom, ozbrojeného konfliktu s arabskými susedmi na viacerých frontoch a dokonca ohrozenia amerického vplyvu na Blízkom východe.

4. apríla izraelský nálet na modlitebňu Qibli v mešite Al-Aksá vyvolal medzinárodné pobúrenie, pričom videá, na ktorých militarizovaná jednotka bije neozbrojených veriacich zbraňami a obuškami, sa šírili po sociálnych sieťach. Palestínčania, ktorých sa Izrael snažil vyhnať zo Svätého miesta, sa zabarikádovali vo vnútri a pokúšali sa odraziť izraelské sily ohňostrojmi, no napokon boli neúspešní. Útok na miesto mal za následok zatknutie, zranenie alebo oboje viac ako 400 veriacich a dve vážne zranenia. Na titulky sa však začalo dostávať to, čo nasledovalo.

V záplave ľudového rozhorčenia vyšli Palestínčania naprieč všetkými deliacimi líniami do ulíc po celej krajine, aby demonštrovali a dokonca zaútočili na izraelské vozidlá. Ozbrojené skupiny na okupovanom Západnom brehu tiež spustili paľbu na desiatky vojenských kontrolných stanovíšť, základne a vojakov rozmiestnených v blízkosti nelegálnych osád. Rakety boli odpálené z pásma Gazy a najväčší raketový útok od roku 2006 bol spustený nasledujúci deň z Libanonu proti Izraelu. Potom 9. augusta bolo zo Sýrie vypálených 6 rakiet na okupované Golanské výšiny. Izrael tiež podnikol vlastné nálety na ciele v Gaze, Sýrii a Libanone.

Bolo jasné, že stratégia, ktorú generálny tajomník Hizballáhu Seyyed Hassan Nasralláh prisľúbil vybudovať v roku 2021, sa naplnila – vojenská konfrontácia na viacerých frontoch v reakcii na izraelské útoky na veriacich na svätých miestach Jeruzalema. Zaujímavé je, že regionálne arabské štáty, ktoré sa ukázali byť priateľskejšie k Izraelu, do značnej miery mlčali o raketovej paľbe z Libanonu, Gazy a Sýrie, s výnimkou Jordánska, ktorého hovorca ministerstva zahraničných vecí Sinan Al-Majali obvinil Izrael z eskalácie. To, čo pravdepodobne odráža, je rastúca frustrácia zo strany Ammánu z izraelských provokatívnych akcií v areáli Al-Aksá.

Jordánske hášimovské kráľovstvo má v súčasnosti srdečné vzťahy s Izraelom, keďže v roku 1994 podpísalo mierovú zmluvu, ktorá umožňuje obchodné a diplomatické úsilie medzi oboma stranami v takom rozsahu, aký vidíme dnes. Hášimovský vládca Jordánska, kráľ Abdulláh II., však zachováva to, čo je známe ako opatrovníctvo nad jeruzalemskými svätými miestami, čo znamená spoločné bezpečnostné riadenie v mešite Al-Aksá palestínsko-jordánskym Waqfom. Situácia na mieste je taká, že na okraji mešity pôsobí izraelská pohraničná polícia, ktorá obsluhuje brány zvonku, ale vnútri pôsobia stráže Waqf. Zakaždým, keď izraelské sily vstúpia do mešity, mali by sa najskôr skoordinovať s jordánskym Waqf, čo sú podmienky, ktoré bežne porušujú.

V januári, len niekoľko dní po vláde novej izraelskej vlády, vtrhol minister bezpečnosti Tel Avivu Itamar Ben-Gvir na miesto pod ochranou izraelskej pohraničnej polície, čo vyvolalo diskusiu v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN) o incidente. Napriek vyhláseniam Izraela, že rešpektuje status quo na Svätom mieste, v Bezpečnostnej rade prebehli verbálne súboje medzi jordánskym veľvyslancom a jeho izraelským kolegom Giladom Erdanom, ktorý obhajoval činy krajne pravicového ministra Ben-Gvira.

Súčasný stav vo vnútri Al-Aksá je taký, že toto miesto je mešita, a teda miesto uctievania pre moslimov, ale počas dňa sú špeciálne hodiny, ktoré umožňujú návštevníkom akéhokoľvek pôvodu. Napriek tomu Izrael umožňuje svojim osadníckym skupinám v rámci hnutia Chrámová hora vstúpiť na miesto na úkor moslimských veriacich a vykonávať tam bohoslužby, čím porušuje status quo. Rôzne skupiny hnutia Chrámová hora dostávajú financie od charitatívnych organizácií na Západe a obhajujú zničenie mešity s cieľom nahradiť ju synagógou. Minulý rok vstúpilo do Al-Aksá týmto provokatívnym spôsobom 48 000 Izraelčanov, čo je na popud Jordánska. Počas Svätého mesiaca ramadánu izraelské pohraničné sily nariadili vyhnanie moslimských veriacich z miesta, aby odprevadili radikálnych osadníkov do areálu, čo v skutočnosti viedlo k násiliu 4. apríla.

Izrael tvrdí, že konal primeraným spôsobom, aby zabezpečil bezpečnosť „nemoslimských návštevníkov“ stránky. V skutočnosti však bola razia politickým vyhlásením s použitím nadmernej sily na vyčistenie mešity od moslimov s cieľom uľahčiť provokatívny vstup izraelských extrémistov z Chrámovej hory. Izraelské ministerstvo verejnej diplomacie obvinilo Palestínčanov z toho, že sa zabarikádovali v modlitebni Qibli, no po raketovej paľbe z Libanonu to Palestínčania urobili znova, zatiaľ čo izraelské sily sa zdržali, zrejme kvôli obavám z eskalácie. Namiesto toho, aby prepuklo násilie kvôli veriacim, ktorí sa usadili v mešite, keď vstúpili skupiny Chrámovej hory, miesto bolo pokojné a nedošlo k žiadnej zrážke, čo dokazuje, že bezpečnostné dôvody Izraela sú nesprávne.

Prostredníctvom pokračujúceho úsilia o zmenu status quo v Al-Aksá, Izrael aktívne vytvára roztržku so susedným Jordánskom, ako aj vyvoláva ľudové palestínske povstanie a ozbrojené útoky zo Sýrie, Gazy a Libanonu. Ak budú provokácie pretrvávať, najmä počas ramadánu, Tel Aviv by sa mohol cítiť izolovaný v regióne, pretože žiadna krajina sa aktívne nepostaví proti akciám podniknutým v mene obrany tretieho najposvätnejšieho miesta islamskej viery. Jordánsky parlament a národ sú tiež pobúrení vzťahom ich vlády s Izraelom, čo vyvíja veľký tlak na vedenie Ammánu, aby konalo.

Tomuto všetkému by sa dalo predísť, keby Izrael nepodporoval skupiny na Chrámovej hore. Ešte dôležitejšie je, že USA sa na to pozerajú s veľkým znepokojením, pretože ich vlastná úloha v regióne sa zhoršuje a ich hlavné aktíva na Blízkom východe stoja na pokraji zbytočnej viacfrontovej vojenskej konfrontácie.

Autor: Robert Inlakesh je politický analytik, novinár a dokumentarista, ktorý momentálne pôsobí v Londýne vo Veľkej Británii.