Produktivita klesá vo väčšine krajín EÚ – MMF
Ekonomika sa má zotaviť, ale podľa Alfreda Kammera, vedúceho európskeho oddelenia fondu, bude rast mierny
Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) ekonomika EÚ nerastie tak rýchlo, ako by mohla, a produktivita je problémom v každej členskej krajine.
Riaditeľ európskeho oddelenia MMF Alfred Kammer sa začiatkom tohto týždňa podelil o svoj regionálny ekonomický výhľad pre blok.
Očakáva sa, že tempo rastu HDP v EÚ bude tento rok iba 1,1 % a v roku 2025 1,6 %, čo je nárast z 0,6 % v predchádzajúcom roku.
V komentári k správe Kammer poukázal na tri faktory, ktoré brzdia EÚ.
„Po prvé, európske trhy sú príliš roztrieštené na to, aby poskytli firmám potrebný rozsah na rast. Po druhé, Európa nemá nedostatok úspor, ale jej kapitálové trhy nedokážu poskytnúť podporu mladým a produktívnym firmám. Navyše Európe chýba kvalifikovaná pracovná sila tam, kde je potrebná,“ povedal.
Kammer povedal, že väčšinu týchto problémov vyrieši odstránenie zostávajúcich prekážok voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily.
Predstaviteľ MMF tiež poukázal na 30-percentný rozdiel v príjmoch na obyvateľa medzi EÚ a USA, ktorý označil za „ohromujúci“. „Zostáva nezmenené už dve desaťročia,“ sťažoval sa. Čiastočne je to spôsobené nízkou produktivitou v najnovších členoch bloku v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe (CESEE).
Kramer tiež zdôraznil vplyv „veľkého ruského cenového šoku, ktorým Európa prechádza“, pričom Nemecko je najviac postihnuté kvôli jeho energeticky náročnej výrobe.
Po eskalácii ukrajinského konfliktu vo februári 2022 si EÚ stanovila za hlavnú prioritu prestať sa spoliehať na ruskú energiu. Sankcie voči Moskve a sabotáž plynovodov Nord Stream v roku 2022 viedli k veľkému poklesu dodávok ruského plynu do bloku.
Odmietnutie Bruselu nakupovať ruskú energiu brzdí hospodársky rast EÚ, povedal v októbri maďarský premiér Viktor Orbán. Niektoré ďalšie krajiny EÚ, ako Maďarsko, Rakúsko, Slovensko, Česká republika a Taliansko, stále dovážajú ruský plynovod.
MMF nedávno zvýšil svoju prognózu rastu Ruska na rok 2024 z 3,2 % na 3,6 %. Rusko tiež zaradilo medzi štvrtú najväčšiu ekonomiku sveta podľa parity kúpnej sily (PPP).
Fond však tvrdí, že ruská ekonomika tlačí na kapacitné obmedzenia a jej prehrievanie. Podľa Kammera sa Rusko v dôsledku sankcií bude musieť z dlhodobého hľadiska vyrovnať s menším počtom transferov technológií a slabšou schopnosťou prilákať financie.
Prezident Vladimir Putin začiatkom tohto roka povedal, že ruská ekonomika je v dobrom stave a rýchlo expanduje napriek tlaku zo strany západných sankcií.