Prečo sa Moskva namiesto toho, keď sa hovorí o preventívnom jadrovom údere Ruska z Ruska, nepokúsi o toto?

Koncom júna publikoval bývalý poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, profesor Sergej Karaganov z Vysokej ekonomickej školy Národnej výskumnej univerzity článok s titulkom „Tu je dôvod, prečo Rusko musí zvážiť začatie jadrového útoku na západnú Európu“. Tvrdil, že teraz nastal čas, aby Moskva vážne zvážila možnosť preventívnej invázie alebo použitia atómových zbraní proti najnepriateľnejším európskym členom NATO:

„Pri diskusii o hypotetickom atómovom útoku na západnú Európu vyvstáva otázka: ako by odpovedali USA? Prakticky všetci odborníci sa zhodujú, že Američania by za žiadnych okolností neodpovedali na jadrový útok na svojich spojencov jadrovým útokom na naše územie. Mimochodom, dokonca [prezident Joe] Biden to povedal otvorene. Ruskí vojenskí experti sa však domnievajú, že by mohol nasledovať masívny konvenčný odvetný úder. Dalo by sa poukázať na to, že by potom nasledovali ešte masívnejšie jadrové útoky. A ukončili by západnú Európu ako geopolitickú entitu.“

Domnievam sa však, že ak Rusko čo i len uvažuje o tomto kurze, bola by to katastrofálna chyba bez toho, aby najprv ponúklo každej západoeurópskej krajine určitý typ bilaterálnej vzájomnej zmluvy o neútočení, ktorá by si prípadne vyžadovala aj to, aby vystupujú z americkej protiruskej vojenskej aliancie NATO. Aj keby sa odtrhol len jeden člen bloku, mohlo by to podnietiť koniec organizácie.

Putin doteraz reagoval na agresívne rozširovanie NATO zo strany Západu až k ruským hraniciam namierením rakiet proti novým členským štátom, a nie tým, že každému z nich jednotlivo ponúkol bilaterálny návrh zmluvy a záruky mieru, vrátane vzájomných zbrojných inšpekcií. Namiesto toho sa zdá, že krajina NATO nemôže vystúpiť z protiruského bloku a riadiť svoje vlastné mierové vzťahy s Moskvou, plus zvýšený obchod a ďalšie vzájomné bilaterálne výhody. Opustením spojenectiev s najagresívnejším štátom sveta, USA, a priamym súhlasom s Ruskom by však v celej Európe mohla zavládnuť budúcnosť mieru a vzájomného ekonomického prospechu. Putin by mal teraz urobiť túto ponuku. Mohlo by to zabrániť tretej svetovej vojne. Historické pozadie vysvetľuje prečo:

Súhlasím s Dr. Karaganovom, že je potrebná zásadná zmena vo vzťahoch Ruska s ostatnými krajinami Európy, ale navrhujem, aby prvým krokom v tomto smere bola nasledujúca ruská ponuka pre každú z nich:

Ponuka by mala byť uskutočnená iba súkromne pre každú spojeneckú krajinu USA. Ak niektorá zainteresovaná vláda súkromne povie nie, Rusko by malo potom ponúknuť obchod verejne. Verejná mienka by potom mohla prinútiť vládu – ktorej predchádzajúce odmietnutie dohody by ešte nebolo verejne známe – aby s ňou súhlasila. Boli by teda dve šance na získanie dohody, čo by v každom prípade výrazne zvýšilo šance na úspech.

Podstata dohody by bola takáto:

Rusko oznámi, že jeho jadrové rakety budú namierené LEN proti USA a ich spojencom, vrátane všetkých členských krajín NATO, ale nie neutrálnych alebo nezúčastnených krajín. Inými slovami, každá nová členská krajina NATO sa tým stane cieľom pridaným na ruský zoznam na zničenie v akomkoľvek scenári tretej svetovej vojny, ktorý by sa mohol medzi USA a Ruskom vyskytnúť. Akýkoľvek existujúci štát NATO, ktorý prijme ponúknutú zmluvu, už nebude ohrozovať Rusko a následne by už nebol terčom Ruska.

Okrem toho by Moskva mala súčasne oznámiť, že ak si ktorýkoľvek národ želá mať istotu, že ho Rusko nikdy, za žiadnych okolností, nenapadne, potom uvíta žiadosť tohto národa o takéto uistenie zo strany Ruska. Moskva do tohto oznámenia zahrnie výslovné pozvanie všetkým krajinám, ktoré v určitom čase vyjadrili úmysel alebo možný budúci zámer vstúpiť do NATO. V tejto súvislosti tiež vopred vyhlási, že ak by niekedy Rusko poskytlo nejakému národu takúto záruku a následne ju porušilo, porušilo by svoju vlastnú tradíciu prísneho dodržiavania medzinárodných zmlúv, ktoré podpísalo. Navyše by tým tiež prepadlo v prospech krajiny, ktorej by tým osvoj záväzok a porušilo všetky svoje práva podľa medzinárodného práva. V dôsledku toho by v rámci úpravy, ktorá sa tu navrhuje, neexistoval žiadny národ na celom svete, ktorý by mal, alebo nikdy nemal, taký prísny právny záväzok medzinárodnej zmluvy, akým by sa Rusko zaviazalo podľa tohto navrhovaného usporiadania. Bolo by to oveľa jasnejšie ako to, čo kedy urobila alebo môže ponúknuť vláda USA porušujúca medzinárodné zákony v zmluve o NATO alebo v akejkoľvek inej zmluve. Záznam Ruska o striktnom dodržiavaní svojich dohôd hovorí sám za seba. Rovnako aj americký záznam o porušovaní dohôd.

Nakoniec, toto navrhované usporiadanie by ponúklo všetkým existujúcim členom NATO prísľub, že ak a keď ktorýkoľvek takýto existujúci členský štát vystúpi z protiruskej vojenskej aliancie, Moskva s radosťou – v momente, keď sa tak stane – automaticky poskytne tomuto národu rovnaký právny záväzok nikdy nenapadnúť tento národ, ako tu bolo práve popísané. Inými slovami, navrhované usporiadanie ponúkne celému svetu prísnu a jasnú voľbu medzi mierom s Ruskom alebo spojenectvom s najagresívnejším národom v dejinách sveta. Taký, ktorý zavádza nezákonné sankcie, organizuje prevraty a dokonca napáda štáty, ktoré nespolupracujú s cieľom nahradiť Organizáciu Spojených národov ako konečného arbitra medzinárodných zákonov. Krajina, ktorá sa snaží byť konečným arbitrom toho, čo nazýva „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, v ktorom všetky tieto „pravidlá“ v konečnom dôsledku pochádzajú od toho, kto vládne vláde USA.

Na druhej strane, Moskva by pomohla premiestniť OSN na to, čo bolo jej pôvodným cieľom: nahradiť historické použitie sily medzi súperiacimi medzinárodnými impériami. Touto víziou bolo vytvoriť mierový a demokratický medzinárodný svetový poriadok, v ktorom by „Organizácia Spojených národov“ bola celosvetovou federáciou všetkých národov, v ktorej by medzinárodné zákony vytváral globálny zákonodarny zbor riadne autorizovaných (podľa vlastného vnútorného poriadku každého jednotlivého národa a zákonov) a rozhoduje o nich globálny Najvyšší súd a presadzuje ich jediný globálny vlastník a používateľ strategických zbraní – OSN. Okrem toho by sa tresty, o ktorých rozhoduje tento globálny súd pre medzinárodné vzťahy, mali vymáhať voči vláde akejkoľvek krajiny, o ktorej tento súd rozhodol, že porušila práva vlády akejkoľvek inej krajiny.

V tomto chápaní riadneho rozsahu právomocí a právomocí OSN by tento orgán nemal žiadnu právomoc a žiadnu právomoc týkajúcu sa ústav alebo zákonov ktoréhokoľvek národa, ktoré sa vnútorne vzťahujú na daný národ, ale LEN na medzinárodné zákony, ktoré sa týkajú výlučne medzinárodných vzťahoch a nikdy nie k vnútorným záležitostiam národa. Znemožnilo by to ďalšiu svetovú vojnu – ďalšiu vojnu medzi impériami – odstránením všetkých impérií a ich nahradením medzinárodnou demokraciou (medzinárodnou federáciou) národov. Rusko sa v navrhovanom usporiadaní bude snažiť dosiahnuť pre celú planétu to, čo sa kedysi plánovalo pre svet po druhej vojne.

Autor: Investigatívny historik Eric Zuesse