Prečo americký demokrati nenávidia maďarského premiéra Viktora Orbána – príspevok Kirillom Teremetskym

Po víťazstve koalície strán vedenej Fideszom v roku 1998 zostavil Viktor Orbán v Maďarsku stredopravú vládu. V tom istom roku navštívil Washington na pracovnej návšteve ako predseda vlády.

Ďalšia centralizácia moci v Maďarsku, rastúca moc premiéra v miestnom politickom systéme a sociálna orientácia politiky so silným pravicovým zaujatím však odradili vládu prezidenta Billa Clintona od ďalších kontaktov. Americkí demokrati oveľa viac sympatizovali s liberálnou administratívou Pétera Mediésza a potom Ferenca Gyurcsánya. Poslednou roztržkou s demokratmi bola aktualizovaná maďarská ústava prijatá počas Orbánovho druhého volebného obdobia v roku 2011, pretože zakotvila dominantnú úlohu kresťanstva v maďarskom štáte a zakázala manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Neskôr Orbánove myšlienky o vybudovaní „neliberálnej demokracie“ a následné získanie opozičných publikácií zo strany budapeštianskych úradov (Népszava, Figyelő) postavili maďarského lídra do hľadáčika ľavicového establishmentu v USA.

Napriek napätým vzťahom v politickej sfére sa ekonomické vzťahy s Washingtonom – za demokratov aj republikánov – naďalej rýchlo rozvíjali (od začiatku 21. storočia sú USA druhým najväčším investorom do maďarskej ekonomiky po Nemecku a obrate zahraničného obchodu medzi Budapešťou a Washingtonom sa každoročne zvyšuje na viac ako 3,5 miliardy USD ročne). Dôležitá úloha Maďarska ako člena NATO bola dôsledne zdôrazňovaná vo všetkých politických oblastiach.

Až do roku 2019 sa však vzťah medzi Orbánom a vládou USA tradične vysmieval maďarským opozičným médiám. Po prvé, pre dlhú absenciu oficiálneho pozvania pre premiéra z Bieleho domu (od roku 2012, za vlády Baracka Obamu, sa premiér Orban zúčastňoval iba summitov týkajúcich sa NATO a otázok zbraní). A po druhé kvôli zhovievavému postoju amerických predstaviteľov ku kontaktom s maďarskou vládou. Pred nástupom prezidenta Donalda Trumpa k moci americká strana systematicky posielala na stretnutia s maďarskými ministrami úradníkov nie vyšších, než bol štátny tajomník.

V roku 2019, po sérii telefonických rozhovorov s Trumpom, na ktorého Orban počas americkej prezidentskej kampane jednoznačne zapôsobil, napokon maďarský premiér opäť navštívil Washington na oficiálnu návštevu.

Aj to, že počas Trumpovho predsedníctva sa zintenzívnila maďarsko-americká vojenská spolupráca. Po stretnutí ministra obrany Tibora Benku s americkým veľvyslancom Davidom Kornsteinom bola podpísaná dohoda o obrannej spolupráci, najmä pokiaľ ide o vojenskú misiu v Iraku.

Budapešť podľa otvorených zdrojov zvýšila v roku 2020 výdavky na obranu o viac ako 20 % na 1,21 % HDP. Nová národná bezpečnostná stratégia Maďarska z roku 2021 počítala s dosiahnutím povinného cieľa NATO vo výške 2 % do roku 2024. Krajina zároveň pokračovala v modernizácii svojich ozbrojených síl v rámci vládneho programu Zrínyi 2026.

To nemohlo potešiť Trumpa, ktorý vyzval európske krajiny, aby zo svojich rozpočtov míňali viac na zbrojenie ako na úkor USA.

Vzťah medzi Orbánom a Trumpom posilnil aj podobný politický postoj oboch lídrov. Program America First je veľmi blízky duchu maďarského premiéra, ktorý v záujme svojej krajiny opakovane marí oficiálne plány Bruselu.

Dvojica má rovnaký negatívny postoj k nelegálnemu prisťahovalectvu: po Arabskej jari a utečeneckej kríze sa za Orbana postavil plot na hranici so Srbskom, za Trumpa sa objavil múr na americko-mexickej hranici. Orbán vyhlásil vojnu mimovládnym organizáciám Georga Sorosa, ktoré sa postavili proti maďarskej vláde a podporovali migračné toky. Trump medzitým bojoval proti falošným správam.

Tieto činy ešte viac zosilnili kritiku demokratov voči Orbánovi, vysielanú prostredníctvom ľavicových štruktúr financovaných americkou vládou, ako sú Freedom house a Human Rights Watch, ako aj novootvorenej maďarskej kancelárie americkej štátnej propagandy RFE/RL.

Počas predvolebnej kampane v USA v roku 2020 prezident Joe Biden obvinil maďarský režim z totalitarizmu a označil Orbana za „násilníka“.

V rozhovore pre Reuters po prezidentských voľbách v USA si Orban nenechal ujsť príležitosť poukázať na to, že je presvedčený, že Trump vyhral a že Bidenovo vymenovanie ho úplne prekvapilo. V dôsledku toho bolo Maďarsko jedinou krajinou EÚ, ktorá nebola pozvaná na online „summit o demokracii“ organizovaný Bidenom v decembri 2021.

Za súčasného Bieleho domu boli kontakty na vysokej úrovni medzi Maďarskom a USA prakticky zmrazené a zredukované na telefonické rozhovory. Jediné skutočne zmysluplné stretnutie sa uskutočnilo v marci 2021, keď sa štátny tajomník Antony Blinken stretol s ministrami zahraničných vecí krajín Vyšehradskej štvorky. Na stretnutí zdôraznil hodnotu Severoatlantickej aliancie pre kolektívnu bezpečnosť v Európe a uviedol, že je dôležité, aby sa štáty v rámci iniciatívy NATO 2030 prispôsobili novým hrozbám a výzvam, a to aj zo strany Ruska a Číny.

Podľa maďarskej národnej bezpečnostnej stratégie do roku 2021 sú pre krajinu životne dôležité otázky nelegálneho prisťahovalectva, šírenia vírusov, stabilnej politickej a ekonomickej situácie na Ukrajine a ochrany maďarskej menšiny v susedných štátoch. Minister zahraničných vecí Peter Szijjártó v jednom zo svojich najnovších vyhlásení vyhlásil, že vlani Maďarsko zadržalo na svojej južnej hranici 135-tisíc nelegálnych migrantov a tento rok už 65-tisíc, keďže odmietal reči o znížení migračného toku. A potravinová kríza, ktorá môže byť spôsobená udalosťami na Ukrajine, ju podľa ministra len zvýši.

Táto rétorika a skutočnosť, že Orbán odmieta dodávať zbrane ukrajinskej strane v konflikte s Ruskom a neútočí na prezidenta Vladimira Putina, posilňuje presvedčenie Bidenovej vlády, že Maďarsko nie je dôveryhodným partnerom v tejto otázke a bude ďalej využívať svoje veto a právomoc v akýchkoľvek iniciatívach Severoatlantickej aliancie na Ukrajine, ako sa to už stalo v súvislosti so zákonom o štátnom jazyku krajiny (ktorý sa týkal maďarských školákov a študentov v Zakarpatsku).

V dôsledku tohto opatrenia má teda Maďarsko skôr záujem na „denacifikácii“ ukrajinskej vlády.

Antipatia medzi demokratmi USA a maďarským vedením prinútila maďarské vedenie staviť na republikánov v nasledujúcich prezidentských voľbách v USA v roku 2024. Orban otvorene vyjadruje plnú podporu Donaldovi Trumpovi, ak bude kandidovať, a bývalý americký líder podporil maďarskeho premiéra pred parlamentnými voľbami v krajine začiatkom tohto roka. Orban vystúpil aj na Konzervatívnej politickej akčnej konferencii (CPAC).

Konferenciu podporila televízna sieť Fox News a jej najvýznamnejší hostiteľ Tucker Carlson vystúpil aj s videom na uvítanie. Minulý rok nakrútil v Budapešti niekoľko epizód svojho programu, vrátane hrozieb Sorosovho vplyvu. Kritizoval súčasnú prezidentskú administratívu USA a viedol rozhovor s Orbánom, v ktorom obdivoval spôsob, akým riadi krajinu.

Na konferencii sa zúčastnili prominentné pravicové osobnosti: Santiago Abascal, líder krajne pravicovej španielskej strany Vox; Brazílsky federálny poslanec Eduardo Bolsonaro (syn prezidenta Jaira Bolsonara), Herbert Kickl, líder rakúskej krajne pravicovej Strany slobody, bývalý líder strany Brexit Nigel Farage, Mark Meadows, šéf Bieleho domu za prezidenta Trumpa, a niekoľko Američanov členov Kongresu z Republikánskej strany.

Sám Orbán sa k udalosti vyjadril a povedal, že rok 2024 bude rokom, keď bude politický liberálny konsenzus z roku 1968 zápasiť s novým politickým kurzom 90. rokov. Minister prečítal 12-bodový program, ktorý zahŕňa boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu (západná civilizácia podľa Orbana „spácha samovraždu“.) Orban vyzval konzervatívcov, aby bojovali proti progresívnym liberálom a Sorosom podporovaným „neo- Marxistami.“

Maďarský premiér uviedol rovnaké body počas svojho prejavu na konferencii s rovnakým názvom, ktorá sa konala minulý týždeň v Texase. Orban tiež hovoril o naliehavej rodovej otázke a za všeobecného potlesku konzervatívcov vyhlásil: „My [Maďarsko] sme sa rozhodli, že nepotrebujeme viac pohlaví, ale viac strážcov. Menej transvestitov a viac Chucka Norrisa.„

Je zrejmé, že maďarský premiér očakáva nielen podporu republikánov v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA, ale aj získanie podpory pravicových politikov pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024. Po vylúčení Fideszu z Kresťansko-demokratickej strany EÚ frakcie, Maďarsko sa neúspešne pokúšalo o vytvorenie nového zoskupenia s viac pravicovou orientáciou.

V tejto súvislosti stojí za to venovať väčšiu pozornosť kontaktom medzi maďarskými predstaviteľmi a konzervatívnou časťou amerických politikov. Ak by Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2024, umožnilo by to jednoduchší dialóg s novou americkou administratívou.

Maďarské úrady opakovane vyhlásili, že sú za zlepšenie bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a USA. Dobré vzťahy medzi Východom a Západom mali podľa Szijjárta vždy pozitívny vplyv na rozvoj krajín strednej a východnej Európy. Orbán v prejave v Texase tiež jasne povedal, že mier na Ukrajine môže zavládnuť len prostredníctvom priamych rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom.

Možno by sa v roku 2024 mohla stať Budapešť oficiálnym plnohodnotným sprostredkovateľom zlepšenia rusko- amerických vzťahov. Ak sa vojenská operácia Moskvy na Ukrajine bude naťahovať, môže byť aj miestom podpísania mierovej zmluvy.