Prebudené elity vymazávajú austrálsku národnú identitu – niet divu, že neonacisti sú na vzostupe

Minulý týždeň, 26. januára, Austrálčania oslavovali Deň Austrálie – národný deň krajiny, podobne ako 4. júl v Amerike alebo Deň dobytia Bastily vo Francúzsku.

Austrálčania nie sú takí vyslovene patrioti ako Američania alebo Francúzi a zvyčajne oslavujú štátny sviatok grilovaním, návštevou pláže alebo pár pív s rodinou a priateľmi.

Tento rok bol však Deň Austrálie svedkom prejavov politického extrémizmu z oboch strán politického spektra – znepokojujúceho trendu v krajine, ktorá zostala relatívne imúnna voči politickej nestabilite, ktorá v posledných rokoch sužuje ostatné západné demokracie.

Tisíce ľudí volajúcich po zrušení Dňa Austrálie – nedávno premenovaného na „Deň invázie“ zobudenými elitami, ktoré vládnu Austrálii – sa hrnuli na protestné zhromaždenia v hlavných mestách štátov po celej krajine. A v Sydney, najväčšom austrálskom meste, polícia násilne zabránila desiatkam neonacistov v čiernych kuklách v konfrontácii s demonštrantmi.

Ako k tomu dospela tradične apolitická oslava národného dňa Austrálie?

Krátka odpoveď je, že iracionálna elitná politika v Austrálii teraz vytvára ešte iracionálnejší pravicový extrémistický odpor, ktorý sa nezdá byť schopný kontrolovať ani jedna strana, ani vláda.

V posledných rokoch elitná politika v Austrálii nadšene prijala vec domorodcov a radikálne zmenila povahu domorodej politiky.

Tradične sa aborigénska politika zameriavala na zrušenie rasistických zákonov, ukončenie diskriminácie, získanie pozemkových práv a nápravu znevýhodnenia a chudoby domorodcov – najmä v odľahlých komunitách.

Za posledných päťdesiat rokov aborigénski politickí vodcovia dosiahli podstatné reformy – boli zrušené explicitne rasistické zákony, ukončená formálna diskriminácia a pozemkové práva boli uznané vo všetkých štátoch a na národnej úrovni. Bohužiaľ, problém znevýhodnenia domorodcov a chudoby v odľahlých komunitách sa zhoršil.

Bohužiaľ, v posledných rokoch bola nová generácia domorodých politických vodcov v spojení s niekoľkými vodcami predchádzajúcej generácie zvedená austrálskymi elitami a vo veľkom prijali svoj iracionálny spôsob politiky.

V dôsledku toho sa aborigénska politická elita rozdelila na dve ostro protichodné skupiny – jedna sa stále zameriavala na ukončenie znevýhodnenia domorodcov a chudoby v odľahlých komunitách; druhý sa nenávratne prebudil vo svojej orientácii.

Druhú skupinu nezaujímajú podmienky v odľahlých komunitách – a svoju energiu sústreďuje na problémy signalizujúce cnosť, ako sú nedosiahnuteľné nároky na suverenitu, vytváranie hlasu domorodcov do parlamentu, prepisovanie histórie, ničenie sôch a v neposlednom rade volanie po zrušenie Dňa Austrálie.

Požiadavka na zrušenie Dňa Austrálie vychádza zo surovo zjednodušujúceho názoru – ktorý s nadšením prijali biele elity zmietané vinou a ich ignorantské deti z milénia a generácie Z – že austrálska história nie je ničím iným ako pokračujúcou genocídnou vojnou vedenou bielymi koloniálnymi utláčateľmi proti domorodému ľudu. . A ak austrálska história nie je ničím iným ako zdĺhavým cvičením genocídy, z toho vyplýva, že austrálsky národný deň by mal byť zrušený.

Tí aborigénski politickí vodcovia, ktorí sa hodili do elít, teraz pravidelne vyznávajú túto mantru ako vec slepej viery, rovnako ako vplyvné mediálne organizácie ako ABC a Channel 9.

Tí aborigénski politickí vodcovia, ktorí si uvedomujú zložitú a tragickú históriu čierno-bielej interakcie v Austrálii – a uvedomujú si, že vykonštruovaná elitná sebanenávisť a signalizácia cnosti nijako neodstránia znevýhodnenie a chudobu domorodcov – majú opačný názor. Títo vodcovia si tiež uvedomujú, že prevzatie moci aborigénskou politikou elitou, ktorá sa zobudí, je nielen extrémne škodlivá a pokrytecká, ale aj neúprimná.

Nedávno to dramaticky potvrdili kroky labouristického premiéra Albaneseho po minuloročnom neúspechu jeho projektu elity domácich miláčikov – referenda „Hlas domorodcov do parlamentu“.

Albánec prisľúbil založiť Hlas – ústavou zakotvený poradný orgán domorodých obyvateľov federálneho parlamentu – v tú noc, keď vyhral federálne voľby v máji 2022.

Albánci to urobili na príkaz skupiny domorodých vodcov, ktorí sa spojili s austrálskymi elitami – rovnako ako Albánci a Labouristická strana pred rokmi. Hlas bol ich nápad a postavili sa proti nemu iní aborigénski politickí vodcovia.

The Voice bol klasický elitný projekt – bol rozdeľujúci, drahý a dosiahol by len málo. Ale vytvorilo by to desiatky dobre platených sinekúr pre členov domorodej elity, ktorí to vymysleli, a nie je prekvapením, že to bolo nadšene podporované veľkými korporáciami, univerzitami, verejnoprávnymi organizáciami, labouristickou stranou a mediálnymi organizáciami.

Albáncova kampaň v prospech Hlasu nikdy nevysvetlila, ako by mohla dosiahnuť niečo hodnotné. Albánci plakali krokodílie slzy pri nekonečných emotívnych prejavoch; Prohlasoví domorodí vodcovia povedali bielym Austrálčanom, že sú genocídni vrahovia; a každý, kto sa odvážil oponovať Hlasu, bol okamžite označený za „rasistu“.

Nie je prekvapením, že koncom minulého roka viac ako 60 % austrálskych voličov hlasovalo proti Hlasu.

Albánec na tento politický debakel reagoval vyhlásením, že nie je zodpovedný za neúspech, pretože nebol domorodým obyvateľstvom, a že aj tak boli domorodci zvyknutí na sklamanie. Je jasné, že Albáncovo krátke a katastrofálne flirtovanie s politikou domorodcov sa teraz skončilo.

Tých domorodých vodcov, ktorí viedli kampaň proti Hlasu, zrejme Albáncova odpoveď neprekvapila – sú si však vedomí toho, že rozdeľujúca kampaň, ktorú viedli Albánci a jeho kamaráti zo spánku, poškodila domorodú vec odcudzením mnohých bielych Austrálčanov, ktorí sympatizovali s legitímnymi požiadavkami domorodcov.

Tí domorodí vodcovia, ktorí podporovali albánsku rozdeľujúcu kampaň Hlas, sa zjavne nič nepoučili z jej neúspechu a sú to práve oni, ktorí teraz zdvojnásobujú svoj pomýlený záväzok voči politike bielej elity tým, že podporujú protesty za zrušenie Dňa Austrálie.

Ako sa toto všetko odohralo na Deň Austrálie minulý týždeň?

Pred podujatím mnohé miestne labouristické rady odmietli vykonávať obrady udeľovania občianstva na Deň Austrálie – ako to tradične robili po celé desaťročia. Woolworths a Aldi, dva z najväčších austrálskych reťazcov supermarketov, odmietli skladovať národné vlajky alebo iné produkty ku Dňu Austrálie.

V Melbourne bola začiatkom týždňa vandalizovaná a znesvätená socha prieskumníka z osemnásteho storočia kapitána Cooka, ktorý v roku 1770 pre Britániu obsadil Austráliu a zapojil sa do prvého aktu zmierenia s domorodcami. A médiá viedli rozsiahle kampane kritizujúce Deň Austrálie a vyzývajúce na jeho okamžité zrušenie.

Niet divu, že tisíce demonštrantov – nabádaných elitnými čiernobielymi politickými lídrami – sa zúčastnili na pochodoch požadujúcich zrušenie Dňa Austrálie.

Ani skutočnosť, že skupina neonacistov sa snažila čeliť týmto demonštrantom v Sydney, by nemala byť prekvapením. Už niekoľko rokov sú takéto skupiny aktívne pri narúšaní politických demonštrácií vo Victorii – zďaleka najviac prebudenej zo všetkých štátov v Austrálii.

Mediálne organizácie ako ABC a Channel 9 poskytli týmto skupinám v posledných rokoch neprimeranú mieru publicity. Rovnako tak aj labouristické vlády, ktoré prijali represívne zákony o takzvaných „nenávistných prejavoch“ spolu so zákonmi zakazujúcimi nacistické insígnie a nacistický pozdrav. Tento týždeň labouristický premiér Nového Južného Walesu oznámil plány „pomenovať a zahanbiť“ neonacistov, čím sa zabezpečí väčšia publicita a ešte viac sa posunie ich vec.

Demonštranti na Deň Austrálie a neonacisti, ktorí sa im pokúsili čeliť, sú rôznymi stranami tej istej iracionálnej politickej mince.

Nikoho by nemalo prekvapiť, že označovanie všetkých bielych Austrálčanov za genocídnych vrahov a rasistov by malo vyvolať politické hnutie, ktorého deklarovaným cieľom je brániť bielu Austráliu.

Ako sa politika v Austrálii stáva čoraz iracionálnejšou, zdá sa, že politický extrémizmus bude v budúcnosti len silnieť.

Autor: Graham Hryce je austrálsky novinár a bývalý mediálny právnik, ktorého práce boli publikované v The Australian, Sydney Morning Herald, Age, Sunday Mail, The Spectator a Quadrant.