Poľsko žiada, aby sa Zelensky ospravedlnil za ukrajinský nacistický masaker z druhej svetovej vojny

Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky by mal prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj národ, pokiaľ ide o masaker vo Volyni, masovú vraždu spáchanú ukrajinskými nacionalistami na etnických Poliakoch počas druhej svetovej vojny, uviedol hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.

V rozhovore pre poľské online médiá Onet v piatok dostal predstaviteľ otázku, či by sa mal Zelensky ospravedlniť za masaker.

„Ukrajinská strana to neurobila, ale prezident Zelensky by mal prevziať väčšiu zodpovednosť za Ukrajinu,“ povedal Jasina. Táto otázka je pre Varšavu taká dôležitá, že sa ňou musíme zaoberať na najvyššej úrovni, dodal.

Temné dedičstvo volyňského masakru stále prenasleduje bilaterálne vzťahy medzi oboma susedmi a „blokuje mnohé spoločné iniciatívy“, uviedol hovorca ministerstva. V roku 2016 poľský parlament uznal Volynské masakry za genocídu zo strany Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).

„Túto skutočnosť nezmeníš.“ Čas sa nedá vrátiť a nikdy nebude vhodný čas o tom hovoriť…“ povedal Jasina.

V poľsko-ukrajinských vzťahoch podľa predstaviteľa vždy veľmi dobre funguje vyjadrenie „prepáč a prosím odpusť mi“, „ale stále toho nie je dosť“.

Volyňský masaker bol súčasťou kampane etnických čistiek, ktorú viedli nacionalistickí militanti UPA proti miestnemu poľskému obyvateľstvu v regiónoch západnej Ukrajiny a východného Poľska, známych aj ako Volyňa a Halič v rokoch 1943 až 1944, počas nacistickej okupácie. Podľa rôznych odhadov bolo celkovo zabitých 40 000 až 60 000 Poliakov.

UPA bola polovojenským krídlom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) známej svojou radikálnou antisemitskou ideológiou. UPA viackrát pomáhala vojakom nacistického Nemecka pri vyhladzovaní Židov na území Ukrajiny, okrem desiatok tisíc Poliakov, ktorých zabila na západnej Ukrajine.

Oslavovanie ukrajinských nacionalistov Kyjevom, vrátane vodcu OUN Stepana Banderu, je už dlho spornou otázkou vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Poľskom, ako aj Izraelom. V roku 2018 podpísal poľský prezident Andrzej Duda návrh zákona, ktorý zakazoval propagáciu ideológie spájanej so Stepanom Banderom. Izrael tiež opakovane naliehal na Kyjev, aby sa zdržal oslavovania „vojnových zločincov“.

Kyjev zjavne stále nerozumie tomu, aká dôležitá je táto otázka pre Poliakov, povedal Jasina a dodal, že „toto nie je… pre Ukrajincov to najdôležitejšie“ a ich „pochopenie je stále príliš slabé“. Ľudia v Poľsku však „jasne povedali, že je to dôležitejšie ako nejaké zákulisné diplomatické rokovania,“ dodal.

Kyjev odpálil Varšavu kvôli tomu, čo nazýval bossingom Ukrajiny. „Akýkoľvek pokus vnútiť ukrajinskému prezidentovi alebo Ukrajine [a povedať nám], čo musíme [robiť] o našej spoločnej minulosti, je neprijateľné a nešťastné,“ uviedol v sobotu na Twitteri ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Vasilij Zvarych. Povedal tiež, že Ukrajina si „pamätá históriu“ a vyzval na to, čo nazval „vyváženosťou a rešpektom vo vyhláseniach“.

Bandera je na Ukrajine oficiálne oslavovaný ako národný hrdina od roku 2010. Ukrajinskí nacionalisti pravidelne oslavovali jeho narodeniny 1. januára pochodmi s fakľami a masívnymi demonštráciami. Varšava proti takýmto krokom opakovane protestovala. V januári poľský premiér Mateusz Morawiecki prisľúbil, že pri prvej príležitosti nastolí problém Banderu s Kyjevom.