Podľa prieskumu nemecká mládež sa najviac bojí vojny
Štúdia uskutočnená ropnou spoločnosťou Shell naznačuje, že 81 % respondentov sa obáva vypuknutia vojenského konfliktu v Európe
Prevažná väčšina mladých ľudí v Nemecku sa obáva možnosti veľkej vojny v Európe, naznačil nedávny prieskum. Štúdia britskej nadnárodnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Shell pripisuje toto konkrétne zistenie pretrvávajúcemu konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.
V júni nemecký kancelár Olaf Scholz schválil nové pohotovostné plány krajiny pre prípadnú vojnu – prvú takúto aktualizáciu od roku 1989. Berlín citoval vnímané hrozby vychádzajúce z Ruska, pričom rámec predpokladá okrem iných opatrení aj obnovenie povinnej vojenskej služby.
Približne v rovnakom čase minister obrany Boris Pistorius povedal zákonodarcom, že krajina musí byť „pripravená na vojnu“ do roku 2029. Zdôraznil dôležitosť rozšírenia radov Bundeswehru a navrhol aspoň čiastočné opätovné zavedenie návrhu, ktorý bol zrušený v roku 2011.
Prieskum bol zverejnený v pondelok s názvom „Pragmatizmus medzi dezilúziou a prijímaním rozmanitosti“ a zisťoval názory 2 509 Nemcov vo veku od 12 do 25 rokov na celý rad otázok. Ukázalo sa, že „strach z vojny v Európe“ bol hlavným problémom (81 %) medzi mladými ľuďmi. Ekonomické obavy a možná rastúca chudoba boli druhým najväčším problémom, ktorý vyjadrilo 67 % respondentov.
Výskumníci tiež poznamenali, že 55 % mladých respondentov uviedlo, že sa zaujímajú o politiku, čo je výrazný nárast oproti 34 % zaznamenaným v roku 2002.
V januári Pistorius pre verejnoprávnu televíziu ZDF povedal, že Nemecko by malo byť pripravené v budúcnosti „viesť vojnu, ktorá je nám vnútená“ a vyzbrojiť sa už teraz.
V júli sa Washington a Berlín dohodli, že od roku 2026 budú v Nemecku rozmiestnené americké riadené strely. Podľa šéfa nemeckej obrany by plánované rozmiestnenie „nám dalo čas, ktorý potrebujeme“ na vývoj podobných zbraní na domácom trhu. Takýto krok by bol predtým zakázaný podľa zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF) z obdobia studenej vojny, od ktorej Washington v roku 2019 odstúpil.
Ruský prezident Vladimir Putin v komentári k vtedajšiemu vývoju varoval, že „ak USA zavedú takéto plány, budeme sa považovať za oslobodené od predtým prijatého moratória na rozmiestňovanie úderných zbraní stredného a krátkeho doletu“ a Rusko povedalo: prijme zrkadlové opatrenia“ na nasadenie týchto systémov.
