Podľa Cambridgeskej štúdie mohli veveričky vikingské do Británie priniesť lepru
Veveričky mohli byť zodpovedné za prítomnosť malomocenstva v Británii
Nová štúdia zistila, že vikingské veveričky môžu byť zodpovedné za zavlečenie malomocenstva do Británie. Dôkazy naznačujú, že milí tvorovia preniesli baktérie na Britské ostrovy, keď ich srsť priniesli stredovekí škandinávski námorníci.
Podľa nového výskumu Cambridgeskej univerzity boli baktérie prenesené cez Severné more približne v čase Vikingov. Výskumníci to tvrdili po štúdiu ženskej lebky nájdenej v Hoxne v Suffolku na konci 20.
Zistilo sa, že žena, o ktorej sa predpokladá, že žila medzi rokmi 885 a 1015, mala rovnaký kmeň infekčnej choroby, aký bol identifikovaný v kostrových pozostatkoch v stredovekom Dánsku a Švédsku.
„Je možné, že tento kmeň malomocenstva sa rozšíril na juhovýchode Anglicka kontaktom s vysoko cenenou veveričou srsťou a mäsom, s ktorým Vikingovia obchodovali v čase, keď bola táto žena nažive,“ povedala Sarah Inskip, výskumná pracovníčka v St. John’s College, Cambridge, podľa Telegraph.
„V stredoveku boli v plnom prúde silné obchodné spojenia s Dánskom a Švédskom, pričom Kings Lynn a Yarmouth sa stali významnými prístavmi pre dovoz kožušiny.“
Zistilo sa tiež, že ‚Žena z Hoxne‘ má rovnaký kmeň, aký sa našiel v lebke muža objaveného v Great Chesterford vo Východnom Anglicku, ktorý žil už v rokoch 415 až 545 D. Zistenie preto naznačuje, že choroba mohla v regióne číhať stovky rokov.
„Tento nový dôkaz spolu s prevalenciou nemocníc pre malomocných vo východnom Anglicku od 11. storočia pridáva váhu myšlienke, že choroba bola v tomto regióne endemická skôr ako v iných častiach krajiny,“ povedal Inskip.
Poznamenajúc, že predchádzajúci výskum už dokázal, že choroba sa môže preniesť z pásavcov na ľudí, výskumník uviedol, že myšlienka, že môže pochádzať aj od veveričiek, je „zaujímavá“.
Aj keď je „otázne“, koľko baktérií prežilo na mäse, musíme zvážiť, že veveričky mohli byť v tom čase chované ako domáce zvieratá, dodala.
„Možno je to pohyb ľudí a dlhotrvajúce spojenie medzi Východným Anglickom a Škandináviou, čo je dôležité pre naše chápanie histórie lepry v Spojenom kráľovstve, ale ďalší výskum vyvracajúci alebo potvrdzujúci úlohu obchodu s kožušinami by mohol byť veľmi poučný a vzrušujúci,“ dodal výskumník.
