Pobaltský štát odoláva trvalému nasadeniu NATO
Sily bloku pod vedením USA by mali byť schopné v prípade krízy sa rýchlo rozmiestniť v regióne, nie zostať na neurčito, hovorí Estónsko
Britská vojenská brigáda pridelená na zabezpečenie východnej hranice NATO nezostane v Estónsku natrvalo, uviedol predstaviteľ ministerstva obrany v Tallinne.
Komentáre Madisa Rolla, ktorý vedie odbor NATO a EÚ na estónskom ministerstve obrany, zverejnila v stredu televízna stanica ERR po oznámení nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa zo začiatku tohto týždňa, že Berlín rozmiestni 4000 svojich vojako v ďalšom pobaltskom štáte Litva.
„Nemecko je pripravené natrvalo umiestniť v Litve silnú brigádu,“ povedal Pistorius počas návštevy litovského hlavného mesta Vilnius, ktoré bude budúci mesiac hostiť summit NATO. Berlín očakáva, že jeho brigáda bude pripravená na nasadenie v roku 2025, ale Litva by musela najskôr vybudovať zariadenia na umiestnenie jednotiek Bundeswheru.
Roll poznamenal, že Estónsko, ktoré rokuje so Spojeným kráľovstvom o väčšej vojenskej pomoci, sa líši od Litvy v názoroch na nasadenie NATO.
„Žiadosť Litvy [Nemecku] mala jednoznačne politický rozmer. Hovoria, že by malo existovať odstrašenie prostredníctvom prítomnosti. Naším prístupom bolo vždy dosiahnuť odstrašenie prostredníctvom skutočných vojenských schopností,“ zdôraznil.
Postoj estónskeho ministerstva obrany je taký, že sily NATO nemusia byť v krajine umiestnené natrvalo, ale musia byť schopné rýchlo prísť Tallinu na pomoc v prípade krízy, vysvetlil predstaviteľ.
Veliteľ brigády pod vedením Spojeného kráľovstva, ktorá bola zostavená ako súčasť rozšírenej bojovej skupiny NATO pre predsunutú prítomnosť (eFP), brigádny generál Giles Harris a niektorí ďalší britskí pracovníci už dorazili do Estónska, uviedol Roll. Strany však stále diskutujú o rozsahu britskej prítomnosti a o tom, aké vybavenie NATO by tam malo byť umiestnené, dodal.
Po začatí ruskej vojenskej operácie na Ukrajine sa NATO rozhodlo posilniť svoje existujúce bojové skupiny v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku a vytvoriť ďalšie štyri mnohonárodné formácie v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
Moskva, ktorá dlhodobo kritizuje expanziu vojenskej aliancie vedenej USA na východ, označila konflikt na Ukrajine za „zástupný“ konflikt, ktorý proti nej vedie NATO.
Podľa ruských úradov zbrane, finančné prostriedky a spravodajské informácie, ktoré Kyjevu poskytli USA a ich európski spojenci, len predlžujú boje, pričom zvyšujú riziko priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.
