Po 14 rokoch väznenia novinár Julian Assange vyzýva Európu, aby bránila slobodu prejavu

Julian Assange, teraz slobodný muž, uvažoval o svojom dlhom boji za spravodlivosť a opísal svoju voľbu ako voľbu medzi slobodou a „nerealizovateľnou spravodlivosťou“. V prosbe adresovanej európskym zákonodarcom Assange vyzval na silnejšiu ochranu slobody prejavu uprostred rastúcej „beztrestnosti, utajenia a odplaty za hovorenie pravdy“.

Išlo o jeho prvé verejné vyhlásenie od júnovej dohody o vine a treste, ktorá skončila takmer 14-ročným väzením, uväznením na veľvyslanectve a domácom väzení v Spojenom kráľovstve. Assangeova správa zdôraznila jeho rozčarovanie z právnych záruk pre novinárov a informátorov, o ktorých tvrdil, že „existujú iba na papieri“ alebo neposkytujú zmysluplné riešenie. „Nakoniec som si vybral slobodu pred nerealizovateľnou spravodlivosťou, po tom, čo som bol roky zadržiavaný a čelil som 175-ročnému trestu bez účinného opravného prostriedku,“ povedal dnes Rade Európy v Štrasburgu.

Pokračoval: „Dnes nie som slobodný, pretože systém fungoval. Dnes som po rokoch väznenia na slobode, pretože som sa priznal k žurnalistike. Assange vo svojom varovaní európskym zákonodarcom, že novinárske práva sú vážne ohrozené, jasne povedal: „Kriminalizácia aktivít zbierania správ je hrozbou pre investigatívnu žurnalistiku všade.“

Assange sa stal celosvetovo uznávanou postavou v roku 2010 po tom, čo WikiLeaks zverejnil únik informácií od bývalej vojačky Chelsea Manningovej, ktorá odhalila, že americké sily v Iraku zabili neozbrojených civilistov vrátane zamestnancov agentúry Reuters. Za tieto činy nikto nečelil spravodlivosti. O mesiace neskôr Assange ďalej rozhneval americké úrady zverejnením 250 000 diplomatických depeší, čo spôsobilo diplomatickú búrku.

Po rokoch súdnych sporov sa Assange v júni dostal na slobodu z amerického okresného súdu v Saipane po dohode o vine a treste, kde priznal vinu zo sprisahania s cieľom získať a vydať utajované dokumenty národnej obrany. Dostal 62-mesačný trest, ktorý bol v skutočnosti pokrytý časom stráveným v londýnskej väznici Belmarsh.

Zakladateľ WikiLeaks strávil päť rokov v Belmarshi, čomu predchádzalo sedem rokov útočiska na ekvádorskej ambasáde a viac ako rok domáceho väzenia. Britské úrady ho zatkli v roku 2019 po tom, čo mu Ekvádor zrušil azyl, čím sa skončil jeho takmer sedemročný pobyt na ich londýnskom veľvyslanectve. Assange sa tam pôvodne uchýlil v roku 2012, pretože sa bál vydania do USA cez Švédsko, kde čelil obvineniam zo sexuálneho napadnutia. Hoci švédska prokuratúra v roku 2017 prerušila vyšetrovanie, Assange zostal na veľvyslanectve ďalšie dva roky, pretože sa obával vydania USA.

V rozhovore s výborom Assange poukázal na kľúčový posun v jeho utrpení vo februári 2017, ktorý sa zhodoval s administratívou Donalda Trumpa. Vymenovanie Mikea Pompea a Williama Barra, ktoré ich označil za „dvoch vlkov v klobúkoch MAGA“, označil za zintenzívnenie nepriateľstva americkej vlády voči WikiLeaks a zároveň predstieranie populizmu.

Prezradil tiež, že jeho manželka Stella a ich vtedy ešte malý syn trpeli americkým sledovaním, vrátane údajného pokusu získať DNA z plienky jeho dieťaťa. Počas 90-minútového prejavu, sediaci vedľa svojej manželky, Assange odpovedal pokojne, aj keď nakoniec odmietol odpovedať na poslednú otázku, ako dôvod uviedol vyčerpanie.

Assange opísal svoje skúsenosti ako „hlboký a neskutočný“ prechod z cely v Belmarsh k vystupovaniu pred európskymi zákonodarcami. Snažil sa vyjadriť tvrdosť svojej izolácie a poznamenal: „Je ťažké sprostredkovať skúsenosť s izoláciou počas rokov v malej cele. Zbavuje človeka pocitu seba samého a ponecháva len surovú podstatu existencie.“

Nasledujúci deň mali európski zákonodarcovia diskutovať o návrhu uznesenia odsudzujúceho kroky USA. Rezolúcia, ktorú vypracovala Thórhildur Sunna Ӕvarsdóttir, islandská poslankyňa za Pirátsku stranu, ostro kritizovala zneužívanie amerického zákona o špionáži, pričom poukázala na jeho „nebezpečný mrazivý účinok“ na vydavateľov, novinárov a informátorov, ktorí hlásia pochybenia vlády. Kritizovala tiež Spojené kráľovstvo za to, že neobhajovalo Assangeovo právo na slobodu prejavu.

Objavili sa však nesúhlasné názory, najmä od britského konzervatívneho kolegu Richarda Keena. Tvrdil, že popis Assangea ako politického väzňa je „príliš polemický“ a nepresný, pričom poukázal na to, že Assange bol zákonne zadržaný za porušenie podmienok kaucie a predstavoval riziko úteku. Keen tvrdil, že označovanie Assangea za politického väzňa „znižovalo osud skutočných politických väzňov“ a dodal, že hoci konanie trvalo mimoriadne dlho, k prieťahom prispel aj samotný Assange.

Assangeov prípad, roky zapletený do právnych a politických sporov, zostáva silným symbolom v globálnom boji za slobodu tlače a práva tých, ktorí odhaľujú nepríjemné pravdy.