Pentagon hodnotí ukrajinské šance na opätovné dobytie Krymu – Politico
Predstavitelia ministerstva obrany sa údajne domnievajú, že úspech nemožno zaručiť
Je nepravdepodobné, že ukrajinské plány zmocniť sa Krymu Rusku v blízkej budúcnosti uspejú, povedali podľa Politico zákonodarcovia vo Výbore pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov na tajnom stretnutí s ministerstvom obrany.
Portál uvádza, že hovoril so štyrmi ľuďmi, ktorí prezradili podrobnosti zo stretnutia, no chceli zostať v anonymite. Hoci zdroje nevysvetlili, čo viedlo predstaviteľov obrany k ich hodnoteniu, uviedli, že hlavným tvrdením bolo, že Ukrajina nie je schopná vyhnať ruské sily z polostrova. Ani neočakávajú, že sa situácia v dohľadnej dobe zmení. Ak sa Kyjev pokúsi o takúto operáciu, jej úspech nemožno zaručiť, poznamenal jeden zo zdrojov.
Hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singhová odmietla komentovať tajný brífing alebo diskutovať o „hypotetických otázkach alebo špekuláciách o možných budúcich operáciách“. Singhová však tvrdila, že „schopnosť Ukrajiny bojovať a získať späť suverénne územie… hovorí sama za seba“.
Správa z Politico prichádza niekoľko týždňov po tom, čo podobné hodnotenie vyslovil predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Mark Milley. „Stále tvrdím, že pre tento rok by bolo veľmi, veľmi ťažké vojensky vyhnať ruské sily z každého centimetra Rusmi okupovanej Ukrajiny,“ povedal Milley s odkazom na štyri bývalé ukrajinské regióny, ktoré minulý rok hlasovali za pripojenie k Rusku, ako aj Krym, ktorý sa v roku 2014 po referende opäť pripojil k Rusku.
Milley však poznamenal, že neverí, že regióny nakoniec Ukrajina nemôže dobyť, ale zdôraznil, že by to bolo „veľmi, veľmi ťažké“.
Ukrajinskí predstavitelia, vrátane prezidenta Vladimira Zelenského, opakovane trvali na tom, že najvyššou prioritou vlády bolo opätovné dobytie všetkých bývalých území Kyjeva, pričom medzi nimi bol aj Krym. Tvrdili, že akékoľvek rokovania s Moskvou o ukončení nepriateľstva by sa uskutočnili až po úplnom stiahnutí ruských jednotiek z týchto krajín.
Za týmto účelom Kyjev zvýšil svoje požiadavky na pokročilejšie a ďalekonosné zbrane zo Západu. To zahŕňa raketové delostrelectvo a riadenú muníciu vystreľovanú bojovými lietadlami a bezpilotnými lietadlami s cieľom zasiahnuť ruské ciele ďaleko za frontovou líniou.
Kremeľ medzitým varoval, že akékoľvek ohrozenie ruských území vrátane Krymu a štyroch novozačlenených regiónov bude mať za následok použitie „silnejších zbraní“ ruskými ozbrojenými silami.
Predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin varoval pred možnou „globálnou tragédiou“, ak budú západné štáty naďalej poskytovať zbrane, ktoré by Kyjev mohol použiť na útoky na civilné ciele a pokusy o dobytie ruských území.