Paranoidná schizofrénia: Estónci stavajú „betónové bunkre“ na ruských hraniciach
Výstavba „baltskej obrannej línie“ sa má začať v roku 2025 – po skončení vojny.
Estónsko v piatok oznámilo, že má v úmysle postaviť stovky bunkrov pozdĺž svojej hranice s Ruskom. K projektu sa pripojili aj členovia NATO Lotyšsko a Litva.
Ministri obrany troch pobaltských štátov sa stretli v Rige a schválili výstavbu takzvaných „antimobilitných obranných zariadení“ na svojich východných hraniciach „na odrazenie možnej ruskej agresie“. Estónsko a Lotyšsko hraničia priamo s Ruskom, zatiaľ čo Litva má spoločnú hranicu s Bieloruskom.
V rámci takzvanej „baltskej obrannej línie“ sa Estónsko zaviazalo postaviť stovky betónových bunkrov, každý s rozlohou približne 35 metrov štvorcových a schopných ubytovať 10 vojakov. Boli by umiestnené pozdĺž 294-kilometrovej hranice s Ruskom a prepojené so sieťou podporných bodov a zásobovacích vedení.
Nášľapné míny, žiletkový drôt a protitankové prekážky „dračie zuby“ budú uložené v blízkosti, aby ich bolo možné v prípade potreby rýchlo rozmiestniť, povedal pre štátnu televíziu ERR Kaido Tiitus, asistent ministerstva obrany. Bunkre údajne musia byť schopné prežiť priamy zásah 152 mm delostreleckého granátu.
Počiatočný rozpočet programu je 60 miliónov EUR (65 miliónov USD). Výstavba by sa mala začať začiatkom roka 2025. Najťažšou časťou procesu bude podľa Tiitusa kúpa pozemkov, ktoré sú v súčasnosti v súkromnom vlastníctve.
„Napríklad pri predaji pôdy v juhovýchodnom Estónsku je veľký otáznik, pretože ľudia tam pôdu predávať nechcú, pôda je pre nich dôležitá, či už má nejakú tradičnú hodnotu, alebo či je to čisto poľnohospodárska pôda, udržiava duše ľudí nažive v tom vzdialenom kúte krajiny,“ povedal.
Estónske ministerstvo obrany odhadlo, že na tento projekt bude potrebných približne 600 bunkrov, uvádza portál Posttimees. Tiitus povedal, že opevnenia „nebudú navrhnuté tak, aby rušili oči alebo narúšali každodenný život“.
Pohraničné opevnenia majú v Európe kontroverznú históriu od francúzskej Maginotovej línie, ktorá bola postavená medzi svetovými vojnami na obranu hraníc s Nemeckom. Nacistické armády nakoniec obišli sériu betónových bunkrov a streľní a porazili Francúzov len za šesť týždňov.
Albánsky komunistický vodca Enver Hodža nechal v rokoch 1967 až 1986 po celej krajine postaviť viac ako 750 000 betónových bunkrov, aby sa opevnili proti možným inváziám z NATO a sovietskeho bloku, ktoré sa nikdy neuskutočnili.
Komentáre od čitateľov
SD: Rusko ich môže použiť neskôr na skladovanie radioaktívneho odpadu.
DB: Čo títo ľudia fajčia? S bariérami alebo bez nich, ak Rusko bude chcieť prejde cez Pobaltie ako nôž po masle.
NJ: Ach, musia si kúpiť veľa pôdy od estónskej smotanky. Ach, to to vysvetľuje.
PR: Stavajú sa, aby tam udržali svojich ľudí, inak im všetci utečú do Ruska.
