Orbanova prekvapivá návšteva Moskvy vyvolala v Bruseli zúrivosť: Kľúčové poznatky z „mierovej misie“ maďarského premiéra

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok nečakane navštívil Rusko a stretol sa s prezidentom Vladimirom Putinom, aby prediskutoval spôsoby riešenia ukrajinského konfliktu. Prekvapivá cesta vyvolala veľké pobúrenie medzi Orbánovými kolegami z EÚ, keďže k nej došlo len niekoľko dní po tom, čo maďarský premiér podnikol podobnú neohlásenú cestu na Ukrajinu.

Maďarsko bude po zvyšok tohto roka predsedníckou krajinou EÚ. Orbán však tvrdil, že na presadzovanie mieru nepotrebuje od Bruselu žiadny mandát, pričom poznamenal, že jeho diskusie nemožno považovať za oficiálne rokovania.

Mierová misia

Orbán povedal, že jeho cesta bola prvým krokom k obnoveniu dialógu. Maďarský premiér, ktorý je kritikom západnej vojenskej pomoci Ukrajine, uviedol, že uznal, že na tieto cesty nemá mandát EÚ, ale že mier nemožno dosiahnuť „z pohodlného kresla v Bruseli“.

„Nemôžeme sedieť a čakať, kým sa vojna zázračne skončí,“ napísal na X (predtým Twitter) pred stretnutím s Putinom.

Orbán začiatkom týždňa navštívil Kyjev, kde vyzval Vladimíra Zelenského, aby sa usiloval o mier s Ruskom, pričom tvrdil, že prímerie by mohlo slúžiť ako prvý krok správnym smerom. Ukrajinský vodca neprijal jeho návrh dobre, povedal neskôr Orbán. Kyjev trvá na tom, že len vojenské víťazstvo povedie k „spravodlivému mieru“.

„Najkratšia cesta“ z ukrajinského konfliktu.

Maďarský premiér povedal, že chce priamo od Putina počuť, ako Rusko vníma rôzne mierové iniciatívy, a označil to za dôležitý krok, aj keď úprimná diskusia potvrdila, že medzi konfliktnými stranami došlo k veľkej roztržke.

Putin a Orbán diskutovali o „najkratšej ceste von“ z konfliktu, ktorú neskôr prezradil novinárom. Pozícia Moskvy a Kyjeva zostáva veľmi „od seba vzdialená“, priznal Maďar.

„Musíme urobiť veľa krokov, aby sme sa priblížili k vyriešeniu vojny. Napriek tomu sme už urobili najdôležitejší krok – nadviazali kontakt a v budúcnosti na tom budem pokračovať,“ uviedol Orban.

Vízia Moskvy.

Putin povedal Orbánovi, že predstavil svoju víziu, ako možno konflikt vyriešiť, v hlavnom prejave na ministerstve zahraničných vecí minulý mesiac a povedal, že je pripravený diskutovať o jeho nuansách.

Návrhom, o ktorom hovoril, bolo prerušenie nepriateľských akcií okamžite po tom, čo sa Kyjev zriekne snahy o vstup do NATO a nariadi svojim jednotkám stiahnuť sa zo všetkých území, na ktoré si Moskva nárokuje. Potom by sa mohla uskutočniť komplexná diskusia o novej bezpečnostnej architektúre v Európe, navrhol Putin.

Ukrajinská vláda ponuku odmietla.

Ruský prezident zopakoval, že Moskva je pripravená riešiť nepriateľstvo prostredníctvom rokovaní. Ukrajinské vedenie sa však zdá byť stále neschopné opustiť svoju myšlienku viesť vojnu „až do konca“, poznamenal Putin.

Moskva sa snaží dosiahnuť trvalý, udržateľný mier, namiesto toho, aby sa rozhodla pre dočasné prímerie alebo „zmrazený konflikt“ akéhokoľvek druhu, varoval ruský prezident.

Nemalo by dôjsť k „prímeriu alebo nejakej prestávke, ktorú by kyjevský režim mohol využiť na obnovenie strát, preskupenie a prezbrojenie. Rusko je za úplné a definitívne ukončenie konfliktu,“ zdôraznil Putin.

Naštvanosť v Bruseli

Cesta do Moskvy vyvolala silné pokarhanie od lídrov a predstaviteľov EÚ, napriek tomu, že Orbán ešte v ten deň tvrdil, že nezastupuje úniu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová obvinila maďarského premiéra z „upokojenia“ voči Putinovi. „Iba jednota a odhodlanie vydláždi cestu ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine,“ vyhlásila.

Nemecký kancelár Olaf Scholz povedal, že Orbanova návšteva Ruska nemá nič spoločné s EÚ a že pozícia bloku ku konfliktu zostáva nezmenená.

Poľský premiér Donald Tusk, hlasitý prívrženec Kyjeva, napadol Orbana po tom, čo sa vo štvrtok začali v médiách šíriť zvesti o jeho blížiacej sa návšteve. Tusk tvrdil, že neveril, že by sa takáto návšteva mohla uskutočniť.

Estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá sa má stať ďalšou šéfkou zahraničnej politiky a bezpečnosti EÚ, sa pripojila k zboru západných predstaviteľov, ktorí napomínajú Orbána. Tvrdila, že maďarský premiér má v úmysle „zasiať zmätok“.

Širší dosah ukrajinského konfliktu

Pretrvávajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ovplyvňuje podľa maďarského premiéra širší európsky región, podľa ktorého sa kontinent najrýchlejšie a najudržateľnejšie rozvíjal iba v čase mieru.

V predchádzajúcich verejných poznámkach Orbán vyjadril obavy, že odhodlanie Západu eskalovať ukrajinský konflikt môže vyústiť do priameho stretu s Ruskom, čo by mohlo mať katastrofálne následky pre všetkých zúčastnených.

Budapešť argumentovala, že ekonomické obmedzenia vyvolané konfliktom poškodili štáty EÚ viac ako Rusko a nedokázali prinútiť Moskvu ku kapitulácii.