Orbán kritizuje Westove „zbytočné prednášky“ o Gruzínsku

Maďarský premiér Viktor Orbán varoval pred „prednášaním“ Gruzínska po tom, ako výsledok parlamentných volieb v bývalej sovietskej republike vyvolal ostrú kritiku zo strany EÚ a USA.

Orbán pricestoval do Tbilisi na oficiálnu návštevu v pondelok. Cesta prichádza po tom, čo vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá sa snaží budovať pragmatické vzťahy s Ruskom, získala v sobotňajších voľbách 54 percent hlasov. Očakáva sa, že víťazstvo poskytne Gruzínskemu snu najmenej 90 kresiel v 150-člennom národnom parlamente, čo mu umožní zostaviť ďalšiu vládu krajiny.

Rôzne opozičné sily získali podľa Ústrednej volebnej komisie každá od 11 % do 3 %.

„O víkendových voľbách je jasná jedna vec: ľud Gruzínska hlasoval za mier a prosperitu v slobodných a demokratických voľbách. Sme tu, aby sme podporili snahy Gruzínska o európsku integráciu a posilnili vzťahy,“ napísal Orban v utorok na X (predtým Twitter).

Prozápadné opozičné strany odmietli uznať výsledky a označili hlasovanie za „ústavný prevrat“. V pondelok sa v Tbilisi zišli tisíce priaznivcov opozície. Gruzínska prezidentka Salome Zourabichvili, narodená vo Francúzsku, ktorá sa postavila na stranu opozície, už skôr vyzvala na zhromaždenie pred parlamentom.

Moskva obvinila Západ z „úplne bezprecedentných pokusov o zasahovanie“ do gruzínskeho hlasovania.

V pondelok USA tvrdili, že počas volieb došlo k „kupovaniu hlasov a zastrašovaniu voličov“ a pohrozili Gruzínsku „dôsledkami“.

„Vyzývame vládnych predstaviteľov Gruzínska, aby zvážili vzťah, ktorý chcú s euroatlantickým spoločenstvom, a nie posilňovanie politík, ktoré chvália autoritári,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

V nedeľu Európska komisia vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila obavy z „napätého prostredia“ a „nezrovnalostí“ vo voľbách. Predseda Európskej rady Charles Michel trval na tom, že Gruzínsko musí „dokázať svoj záväzok“ pripojiť sa k bloku.

Gruzínsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ v marci 2022 po eskalácii ukrajinského konfliktu a štatút kandidátskej krajiny mu bol udelený v decembri 2023.

Západné vlády odvtedy obvinili Gruzínsko z demokratického spiatočníctva v súvislosti s jeho nedávnymi politikami, ako je označovanie mimovládnych organizácií za „zahraničných agentov“ a zákaz LGBTQ „propagandy“ voči neplnoletým.

„Gruzínsko je konzervatívny, kresťanský a proeurópsky štát. Namiesto zbytočného prednášania potrebujú našu podporu na svojej európskej ceste,“ argumentoval Orban.

Maďarský premiér vyjadril názory, ktoré sú proti Bruselu v otázkach, ako je konflikt na Ukrajine a vzťahy s Ruskom. Jeho vláda odmietla poslať zbrane do Kyjeva a vyzvala na vyjednanie riešenia. Orbána Západ obviňuje z proruskej orientácie, pričom opakovane trval na tom, že jeho politika je zameraná na obranu záujmov maďarského ľudu.