Olaf Scholz stratil dôveru
Predčasné voľby sú teraz naplánované na 23. februára

Nemecký kancelár Olaf Scholz prehral v pondelok v parlamente hlasovanie o dôvere, čím otvoril cestu k predčasným voľbám začiatkom budúceho roka. Výsledok sa očakával po rozpade Scholzovej vládnej koalície v novembri pre spor o rozpočet.
Celkovo bolo proti Scholzovi odovzdaných 394 hlasovacích lístkov, pričom 207 bolo za neho a 116 sa zdržalo hlasovania.
Scholz, ktorý povedie svoju Sociálnodemokratickú stranu (SPD) do februárových volieb, sa pri oznámení výsledku údajne usmial a potriasol rukou vicekancelárovi Robertovi Habeckovi.
Scholz je na čele nemeckej vlády od decembra 2021, na čele takzvanej „semaforovej“ koalície so Zelenými a Slobodnou demokratickou stranou (FDP). Koalícia sa však rozpadla minulý mesiac po tom, čo Scholz odvolal svojho ministra financií Christiana Lindnera pre nezhody v hospodárskej a finančnej politike.
Kancelár vyhlásil hlasovanie o dôvere krátko nato ako krok k zabezpečeniu predčasných volieb, ktoré boli pôvodne naplánované na jeseň 2025. Teraz sa očakáva, že požiada nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera, aby rozpustil parlament a umožnil všeobecné voľby. Nový termín je už stanovený na 23. februára.
SPD a Zelení zostali de facto menšinovou vládou a budú v tejto úlohe pokračovať až do vytvorenia nového Bundestagu. Nemajú však parlamentnú väčšinu potrebnú na prijímanie zákonov.
Scholzov hlavný politický rival Friedrich Merz, ktorý stojí na čele najväčšej opozičnej strany v krajine, konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a v nasledujúcich voľbách bude jej kandidátom na kancelára, výsledok privítal a obvinil Scholza zo slabého vedenia. „Je trápne, ako ste konali v Európskej únii,“ povedal Merz.
Scholzovi klesla jeho popularita, pričom prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina Nemcov je nespokojná s jeho výkonom vo funkcii kancelára, čo viedlo niektoré médiá k tomu, aby ho označili za „najnepopulárnejšieho kancelára všetkých čias“.
Nemecká ekonomika za posledné dva roky klesala. V piatok centrálna banka krajiny znížila svoju prognózu rastu na budúci rok na 0,2 % z 1,1 %, ktoré predpovedala v júni, s odvolaním sa na ďalšiu ekonomickú stagnáciu. Regulátor uviedol, že teraz očakáva pokles ekonomiky v tomto roku o 0,2 %, pričom predtým predpovedal mierny rast na úrovni 0,3 %.
Po poklese HDP o 0,3 % v roku 2023 by to znamenalo druhý rok poklesu po sebe. Minuloročný pokles bol pripísaný pretrvávajúcej inflácii, vysokým cenám energií a slabému zahraničnému dopytu.
Nemeckí kancelári a ich strany v minulosti využili hlasovanie o dôvere na posilnenie svojej pozície vo voľbách. Podľa najnovších národných prieskumov je podpora CDU/CSU 32 %, Alternatívy pre Nemecko (AfD) 18 %, SPD 16 % a Zelených 14 %.

Spojené kráľovstvo proti novej nuklearizácii Európy – Starmer
Ukrajina bude musieť urobiť územné ústupky – Mike Waltz
USA zastavili vyšetrovanie údajného ruského „únosu“ ukrajinských detí – médiá
V Maďarsku sa konali verejné zhromaždenia - v Budapešti vyšlo do ulíc 50 000 ľudí
Telefonicky rozhovor medzi Trumpom a Putinom sa očakáva tento týždeň: Witkoff
Kyjev sa zaviazal pokračovať v ofenzíve v ruskom regióne Kursk
„Falošné správy“ klamali o stretnutí Putina – Trump
Rusko „musí“ prijať dohodu o prímerí – Macron
Biely dom vysvetľuje pozastavenie činnosti amerických štátnych médií
Lavrov a Rubio diskutujú o „ďalších krokoch“ pri obnovení rusko-amerických vzťahov
„Mierové jednotky“ NATO na Ukrajine znamenajú vojnu – Medvedev
„Vyhostiť agentov Sorosa“ – Maďarsko predložilo EÚ zoznam požiadaviek

