Odhadované náklady na protiruské sankcie voči západným firmám boli odhalené

Veľké európske spoločnosti utrpeli v dôsledku západných sankcií zo svojich operácií v Rusku priame straty vo výške najmenej 100 miliárd eur (110 miliárd USD), informoval v nedeľu denník Financial Times.

Prieskum denníka 600 výročných správ európskych skupín a finančných výkazov za rok 2023 ukázal, že 176 firiem zaznamenalo znehodnotenie aktív, devízové poplatky a iné jednorazové výdavky v dôsledku predaja, zatvorenia alebo zníženia počtu podnikov so sídlom v Rusku.

Súhrnný údaj nezahŕňa nepriame makroekonomické vplyvy ukrajinského konfliktu, ako sú vyššie náklady na energie a komodity, poznamenal FT a dodal, že situácia zvýšila zisky energetických a obranných firiem.

V správe sa uvádza, že najväčšie odpisy a poplatky boli zaznamenané v energetickom sektore, pričom len tri energetické giganty – BP, Shell a TotalEnergies – vykázali kombinované poplatky vo výške 45 miliárd USD.

„Straty ďaleko prevážili vyššie ceny ropy a plynu, čo pomohlo týmto skupinám vykázať minulý rok rekordné celkové zisky vo výške približne 104 miliárd dolárov,“ napísal FT a dodal, že akcie obranných spoločností posilnil rusko-ukrajinský konflikt.

Podľa prieskumu utrpeli verejné služby priamy zásah vo výške 16 miliárd USD, zatiaľ čo priemyselné spoločnosti vrátane výrobcov automobilov utrpeli stratu 15 miliárd USD. Finančné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a investičných spoločností zaznamenali odpisy a iné poplatky vo výške viac ako 19 miliárd USD.

Správa tiež citovala údaje z Kyjevskej ekonomickej školy, ktoré ukazujú, že viac ako 50 % z 1 871 európskych subjektov v Rusku pred konfliktom stále pôsobí v krajine. Patria medzi ne talianska UniCredit, rakúska Raiffeisen, švajčiarska Nestlé a britská Unilever.

Skupiny, ktoré stále pôsobia v Rusku, podstupujú vysoko rizikové hazardné hry, tvrdí výskumníčka KSE Anna Vlasyuk. Povedala pre FT, že prísnejšie pravidlá odchodu zavedené Moskvou spôsobili, že „vyvlastnenie je pravdepodobné a získanie akýchkoľvek dividend z týchto podnikov je takmer nemožné“.

Po začatí vojenskej operácie Moskvy na Ukrajine viac ako 1 000 západných firiem opustilo ruský trh, pod tlakom sankcií, podľa analytikov Yale University. V dôsledku toho bolo Rusko nútené preorientovať sa na nezápadných partnerov, najmä na Čínu a Indiu.

Štatistiky ukazujú, že čínske firmy úspešne zapĺňajú medzery, ktoré zanechali západné značky. Čína súperila s Indiou ako najväčší ruský nákupca ropy a predbehla EÚ ako najväčšieho dovozcu ruských poľnohospodárskych produktov.

Obchod medzi Ruskom a Čínou vzrástol v roku 2022 takmer o tretinu a dosiahol 185 miliárd dolárov, čím sa Moskva stala lídrom medzi 20 najväčšími partnermi Pekingu, pokiaľ ide o rast obchodu. Predstavitelia oboch krajín uviedli, že cieľ obratu 200 miliárd dolárov stanovený Moskvou a Pekingom na rok 2024 by mohol byť dosiahnutý skôr, ako sa očakávalo.