Občania štátu EÚ boli vyzvaní, aby sa pripravili na vojnu s Ruskom

Náčelník štábu rumunskej obrany generál Gheorghita Vlad vyzval bežných občanov, aby boli vyškolení na vojnu s Ruskom, pričom argumentoval, že takýto konflikt môže vypuknúť „v bezprostrednej budúcnosti“. Viacerí európski politici a generáli vydali v posledných týždňoch podobné vyhlásenia.

„Ruská federácia sa stala problémom pre svetový poriadok,“ povedal Vlad vo štvrtok v rozhovore pre štátom financované Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Generál tvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin sa „nezastaví“ pri víťazstve na Ukrajine a „v bezprostrednej budúcnosti“ zaútočí buď na Moldavsko, alebo na západný Balkán, a že štáty NATO musia „príslušne pripraviť obyvateľstvo“.

Rumunská profesionálna armáda nie je pripravená na vojnu, uviedol, pričom poznamenal, že 6000 z jej zhruba 80 000 vojakov na plný úväzok minulý rok opustilo rady. Rumunské ozbrojené sily by mali zvýšiť počet svojich vojakov na plný úväzok na 120 000, odporučil, a zároveň by mali vycvičiť veľký počet 18- až 35-ročných civilistov „v základných princípoch vedenia vojny“.

Na otázku, či žiada o odvod, Vlad povedal, že takýto systém by bol dobrovoľný a školenie by sa ponúkalo len „tým, ktorí sa chcú zúčastniť takéhoto programu“. Generál však opísal koniec brannej povinnosti ako „negatív nielen pre Rumunsko, ale pre všetky krajiny NATO“.

Rumunsko pozastavilo povinnú vojenskú službu v roku 2007. Bývalý premiér Nicolae Ciuca – bývalý generál – minulý rok navrhol jej opätovné zavedenie, ale jeho nástupca Marcel Ciolacu tento tlak nerealizoval. V odpovedi na Vladov rozhovor Ciolacu vyzval na „pokoj“ a v piatok novinárom povedal, že „Rumunsko nevstúpi do žiadnej vojny“.

Rumunský parlament však v súčasnosti zvažuje návrh zákona na zavedenie takého systému, ktorý opísal Vlad. Generál povedal pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Liberty, že sa o ňom bude „prednostne diskutovať“ po voľbách koncom tohto roka.

Vlad je posledným z rastúceho radu európskych politických a vojenských vodcov, ktorí predpovedajú bezprostrednú vojnu s Ruskom. Estónska premiérka Kaja Kallasová minulý mesiac okrem iného tvrdila, že takýto konflikt by mohol vypuknúť v priebehu „troch až piatich rokov“, nemecký minister obrany Boris Pistorious stanovil časový plán na päť až osem rokov, zatiaľ čo britský minister obrany Grant Shapps zašiel ešte ďalej. jeho kontinentálnych náprotivkov, predpovedajúcich kataklizmatickú vojnu s Ruskom, Čínou, Iránom a Severnou Kóreou v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

Vojaci vo všetkých týchto krajinách požadovali zvýšenie výdavkov na obranu, zatiaľ čo niektorí, ako Vlad, navrhli viac nových spôsobov rozširovania radov. Náčelník generálneho štábu Spojeného kráľovstva Patrick Sanders odporučil „celonárodný záväzok“ na výcvik a vybavenie „občianskej armády“, zatiaľ čo Pistorious navrhol, aby v nemeckej armáde mohli bojovať aj cudzinci.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol tieto apokalyptické predpovede ako „úplný nezmysel“ a tvrdil, že Moskva nemá „žiadny geopolitický, ekonomický… ani vojenský záujem“ o útok na územie NATO. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý mesiac v ústredí OSN v New Yorku povedal, že „nikto nechce veľkú vojnu“ vrátane Ruska. „V našej histórii sme mnohokrát prežili ‚veľké vojny‘,“ dodal.