Nový člen NATO plánuje znížiť dôchodky v prospech podpory vojny na Ukrajine.

Fínska vláda nemá inú možnosť, ako znížiť dôchodky, aby zlepšila verejné financie, povedala ministerka financií Riikka Purraová v rozhovore pre miestne noviny Helsingin Sanomat. Otázka dôchodkov je súčasťou politickej diskusie tento mesiac, keďže vláda plánuje urobiť ďalšie škrty v štátnom rozpočte na rok 2025 o 3 miliardy eur.

Podľa ministra sú škrty v zamestnaneckých dôchodkoch v rámci vládneho úsporného balíka nevyhnutné. Purraová povedala, že vláda by mohla zmraziť ročné zvyšovanie dôchodkov na základe životných nákladov alebo zvýšiť dane na niektoré dôchodky.

„Rozumiem tomu, že nie je možné dosiahnuť želaný výsledok bez toho, aby sme sa nezaoberali dôchodkami,“ citovali noviny Purraovú v stredu. Vláda bude o opatreniach rokovať na rámcovom zasadnutí plánovanom na budúci týždeň, dodala Purraová.

V skoršom rozhovore pre noviny Iltalehti ministerka financií povedala, že je nepravdepodobné, že by sa zamerali na najnižšie dôchodky.

„Máme veľkú a veľmi dobre situovanú dôchodcovskú populáciu s vysokou životnou spokojnosťou a dostatkom peňazí na sebarealizáciu a cestovanie. Zároveň máme dôchodcov, ktorí ledva vyžijú a musia sa rozhodovať medzi liekmi a potravinami,“ vysvetlila.

„Malé úpravy“ situáciu nezlepšia a nie je šanca na návrat k „starým dobrým časom,“ varovala Purraová.

Fínska vláda už skôr zaviedla škrty v základných dávkach sociálneho zabezpečenia, ako je podpora bývania a podpora v nezamestnanosti pre nízkopríjmové skupiny. Niekoľko ľudskoprávnych skupín na poplach kvôli škrtom varovalo, že by mohli viesť k nárastu relatívnej chudoby medzi mladými dospelými, osamelými rodičmi a staršími ľuďmi.

V rozpočte na rok 2024, na ktorom sa minulý rok dohodla fínska vládnuca stredopravá koalícia, sa deficit v porovnaní s rokom 2023 prehĺbil o 35 %, čiže o 11,5 miliardy eur (12,28 miliardy USD). V roku 2023 sa podľa ekonomických údajov EÚ HDP krajiny medziročne znížil o 0,4 %.

Fínsko zaznamenalo pokles daňových príjmov, čo sa pripisuje starnutiu populácie a nízkej pôrodnosti. Podľa novín Iltalehti sa Fínsko zadlžuje alarmujúcim tempom. Vláda však „sotva obmedzuje“ vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, uvádza sa v publikácii. Keď sa nepočítajú výdavky na obranu, sociálne zabezpečenie a vzdelávanie sú najväčšími vládnymi výdavkami, dodáva.

Fínsko vstúpilo do NATO pred rokom. Pred vstupom krajina podľa údajov Svetovej banky vynakladala na obranu 1,7 % svojho HDP. Krajina odvtedy zvýšila svoj obranný rozpočet, keďže sa očakáva, že členovia NATO minú na obranu 2 % svojho HDP.