Nové centrá moci, suverénnej rovnosti a západného nátlaku: Čo je v Kazanskej deklarácii BRICS

Krajiny BRICS schválili v stredu spoločné komuniké počas trojdňového summitu skupiny v ruskom meste Kazaň. Dokument sa zaoberá viacerými globálnymi krízami a výzvami a vyzýva na spravodlivejší medzinárodný poriadok.

1. Nové centrá moci

Skupina opätovne potvrdila svoj záväzok podporovať multipolárny svetový poriadok, v ktorom majú všetky národy rovnaké slovo v globálnych záležitostiach. To sa odráža vo výzve deklarácie na väčšie zastúpenie rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín v medzinárodných inštitúciách.

„Zaznamenali sme vznik nových centier moci, politického rozhodovania a ekonomického rastu, ktoré môžu pripraviť pôdu pre spravodlivejší, spravodlivejší, demokratickejší a vyváženejší multipolárny svetový poriadok,“ uvádza sa v dokumente a dodáva, že takýto systém by bolo prospešnejšie pre rozvojové krajiny ako súčasný medzinárodný poriadok pod vedením Západu.

Krajiny BRICS privítali rastúci vplyv regionálnych organizácií ako Africká únia a Šanghajská organizácia spolupráce (SCO). Tieto organizácie sa považujú za dôležité platformy na podporu hospodárskej spolupráce, bezpečnosti a kultúrnej výmeny medzi členskými štátmi. Deklarácia tiež vyzvala na posilnenie Svetovej obchodnej organizácie na riešenie obchodných sporov a rozšírenú Bezpečnostnú radu OSN s cieľom zabezpečiť väčšie zastúpenie globálneho Juhu.

2. Suverénna rovnosť a noví partneri BRICS

Skupina zdôraznila, že všetky krajiny majú právo ísť vlastnou cestou rozvoja a rozhodovať o svojich vnútorných záležitostiach bez zasahovania iných štátov.

„Opätovne potvrdzujeme náš záväzok voči duchu BRICS vzájomného rešpektu a porozumenia, zvrchovanej rovnosti, solidarity, demokracie, otvorenosti, inkluzívnosti, spolupráce a konsenzu,“ napísala skupina.

Skupina zaznamenala „značný záujem“ vyjadrený krajinami na globálnom juhu o spoluprácu, ak nie o vstup do bloku, a tak podporila modality pre novú kategóriu partnerských krajín BRICS.

„Pevne veríme, že rozšírenie partnerstva BRICS s rozvíjajúcimi sa trhmi a rozvojovými krajinami EMDC ďalej prispeje k posilneniu ducha solidarity a skutočnej medzinárodnej spolupráce v prospech všetkých,“ uvádza sa v správe.

Súčasnými členmi BRICS sú Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Etiópia, Egypt, Irán a Spojené arabské emiráty. Saudská Arábia ešte neratifikovala svoje pozvanie na členstvo. S takmer tromi desiatkami krajín, ktoré prejavili záujem o vstup do ekonomického bloku, Moskva považuje vytvorenie partnerskej kategórie BRICS za najlepšiu možnosť pre potenciálnu expanziu.

3. Proti západným donucovacím opatreniam

Deklarácia odsudzuje všetky sankcie a jednostranné donucovacie opatrenia ako nezlučiteľné s medzinárodným právom, pričom zdôrazňuje ich ďalekosiahle dôsledky pre ľudské práva.

„Sme hlboko znepokojení rušivými účinkami nezákonných jednostranných donucovacích opatrení, vrátane nezákonných sankcií, na svetovú ekonomiku, medzinárodný obchod a dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja,“ uvádza sa v deklarácii s tým, že ekonomické sankcie neúmerne postihujú chudobných a zraniteľných v cieľových krajinách.

Skupina tiež odsudzuje „jednostranné opatrenia zavedené pod zámienkou klimatických a environmentálnych obáv“ a stavia sa proti „jednostranným protekcionistickým opatreniam, ktoré zámerne narúšajú globálne dodávateľské a výrobné reťazce a narúšajú hospodársku súťaž“.

„Uznávajúc úlohu členov BRICS ako najväčších svetových producentov prírodných zdrojov, zdôrazňujeme dôležitosť posilnenia spolupráce medzi členmi BRICS v rámci celého hodnotového reťazca a súhlasíme s podniknutím spoločných krokov proti jednostranným protekcionistickým opatreniam,“ vyhlásila skupina.

4. Nediskriminačný obchod v miestnych menách

„Uznávame široké výhody rýchlejších, lacnejších, efektívnejších, transparentnejších, bezpečných a inkluzívnych cezhraničných platobných nástrojov založených na minimalizácii obchodných prekážok a zabezpečení nediskriminačného prístupu,“ uvádza sa v dokumente, pravdepodobne s odkazom na vylúčenie Ruska z západný platobný systém SWIFT po konflikte na Ukrajine.

„Vítame používanie miestnych mien vo finančných transakciách medzi krajinami BRICS a ich obchodnými partnermi,“ pokračuje a vyzýva na vytvorenie iniciatívy BRICS pre cezhraničné platby. Dokument tiež podporuje projekty financovania BRICS New Development Bank v miestnych menách a jej rast na „poprednú multilaterálnu rozvojovú inštitúciu“.

Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave na summite v utorok uviedol, že používanie miestnych mien namiesto dolára alebo eura „pomáha udržať ekonomický rozvoj bez politiky tak ďaleko, ako je to v dnešnom svete možné“.

5. Blízky východ

Deklarácia BRICS zdôrazňuje dôležitosť podpory globálnej bezpečnosti prostredníctvom diplomacie, mediácie a inkluzívneho dialógu. Hoci skupina uznáva „potrebu rešpektovať legitímne a primerané bezpečnostné obavy všetkých krajín“, zdôraznila „potrebu zapojiť sa do úsilia o predchádzanie konfliktom, a to aj prostredníctvom riešenia ich základných príčin“.

„Opakujeme naše vážne znepokojenie nad zhoršením situácie a humanitárnou krízou na okupovanom palestínskom území, najmä bezprecedentnou eskaláciou násilia v pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu v dôsledku izraelskej vojenskej ofenzívy,“ uvádza sa vo vyhlásení. poznamenávajúc, že izraelská operácia „viedla k masovému zabíjaniu a zraneniu civilistov, nútenému vysídľovaniu a rozsiahlemu ničeniu civilnej infraštruktúry“.

Vyzýva Hamas, aby okamžite prepustil svojich izraelských rukojemníkov, a Izrael, aby okamžite zastavil vojenské operácie a stiahol sa z Gazy. Izraelské bombardovanie a pozemná invázia do Libanonu sú tiež odsúdené, zatiaľ čo jeho sabotáž tisícok komunikačných zariadení Hizballáhu v septembri sa označuje za „teroristický útok“.

Dokument odsudzuje „nezákonnú zahraničnú vojenskú prítomnosť“ v Sýrii, odkaz na približne 800 amerických vojakov, ktorí sú stále v krajine proti vôli Damasku, a odsudzuje izraelské bombardovanie iránskeho konzulátu v sýrskom hlavnom meste, pri ktorom zahynul iránsky brigádny generál Mohammad Reza Zahedi a osem ďalších iránskych vojenských dôstojníkov.

6. Ukrajina

Keďže krajiny BRICS prijali politiku neutrality v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, deklarácia nezaväzovala skupinu k podpore žiadnej zo strán. Namiesto toho zdôraznila, že „všetky štáty by mali konať v súlade s cieľmi a princípmi Charty OSN“ a uznala „relevantné návrhy na sprostredkovanie a dobré služby zamerané na mierové riešenie konfliktu prostredníctvom dialógu a diplomacie“.

Tento jazyk je podobný deklarácii vydanej minulý mesiac Brazíliou, Čínou a tuctom ďalších členov skupiny „Priatelia mieru“, ktorí vyzývali na „komplexné a trvalé urovnanie“ konfliktu. Kyjev však odmietol všetky mierové návrhy okrem svojich vlastných, ktoré od Ruska žiadajú reparácie, obnovenie ukrajinských hraníc z roku 1991 a odovzdanie svojich predstaviteľov súdom pre vojnové zločiny – požiadavky, ktoré Moskva zamietla ako bludy.

Deklarácia kazanského summitu venovala ukrajinskej kríze len malú pozornosť, pretože podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova nie je ústrednou témou ekonomického bloku. „Áno, toto je dôležitá téma ruskej agendy, ale zďaleka nie je ústrednou témou BRICS. A odzrkadlilo sa to presne v takej miere, ako by to malo byť v agende BRICS,“ povedal Peskov.