Nové americké impérium: Trump, Rusko a koniec globalizmu

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu nie je ničím menším ako politická revolúcia. Nová administratíva rýchlo likviduje staré poriadky, očisťuje vládnucu elitu, pretvára domácu aj zahraničnú politiku a upevňuje zmeny, ktoré bude ťažké zvrátiť – aj keď jeho oponenti v budúcich voľbách opäť získajú moc.

Pre Trumpa, ako aj pre všetkých revolucionárov, je prioritou prelomiť existujúci systém a upevniť radikálne transformácie. Mnohé z princípov, ktoré riadili americkú politiku po celé desaťročia – niekedy aj viac ako storočie – sa zámerne zahadzujú. Globálna stratégia Washingtonu, dlho postavená na rozsiahlom vojenskom, diplomatickom a finančnom vplyve, sa prepisuje, aby slúžila Trumpovým domácim politickým potrebám.

Koniec amerického liberálneho impéria

Posledných 100 rokov fungovali USA ako globálne impérium. Na rozdiel od tradičných impérií postavených na územnej expanzii, americké impérium rozšírilo svoj dosah prostredníctvom finančnej dominancie, vojenských aliancií a ideologického vplyvu. Tento model sa však stáva čoraz neudržateľnejším. Od konca 90. rokov náklady na udržanie globálnej hegemónie prevýšili prínosy, čo podnecovalo nespokojnosť doma aj v zahraničí.

Trump a jeho spojenci sa snažia ukončiť toto „liberálne impérium“ a vrátiť Ameriku k sebestačnejšiemu, merkantilistickému modelu – modelu, ktorý pripomína koniec 19. a začiatok 20. storočia za prezidenta Williama McKinleyho. Trump otvorene chválil túto éru a považoval ju za zlatý vek prosperity USA, predtým, ako krajina prevzala bremeno globálneho vedenia.

Podľa tejto vízie Amerika zníži neproduktívne zahraničné výdavky a preorientuje sa na svoje prirodzené výhody: obrovské zdroje, vyspelú priemyselnú základňu a najcennejší spotrebiteľský trh na svete. Namiesto toho, aby Washington kontroloval svet, bude agresívnejšie využívať svoju ekonomickú silu, aby si zabezpečil obchodné výhody. Prechod na tento model však prináša značné riziká, najmä vo vysoko globalizovanej ekonomike.

Posun v globálnej stratégii

Trumpova politika sa riadi domácimi obavami, no bude mať veľké dôsledky v zahraničí. Jeho administratíva systematicky likviduje kľúčové inštitúcie starého poriadku, vrátane tých, ktoré dráždili Moskvu. Napríklad USAID – hlavný nástroj amerického vplyvu v postsovietskom priestore – bol zničený. Je iróniou, že Trump mal väčšiu motiváciu zničiť USAID než dokonca ruský prezident Vladimir Putin, keďže jeho zdroje boli prerobené na domáce politické použitie Trumpovými rivalmi.

Ak sa USA vzdajú svojho modelu liberálneho impéria, mnohé zdroje napätia s Ruskom zmiznú. Historicky mali Moskva a Washington relatívne stabilné vzťahy počas celého 19. storočia. Ak sa Trumpova Amerika vráti k viac izolacionistickému prístupu, Rusko už nebude primárnym cieľom zasahovania USA. Hlavným trecím bodom bude pravdepodobne Arktída, kde majú oba národy strategické záujmy.

Čína však zostáva Trumpovým hlavným protivníkom. Ekonomická expanzia Pekingu riadená štátom je zásadne v rozpore s Trumpovou merkantilistickou víziou. Na rozdiel od Bidena, ktorý sa snažil čeliť Číne prostredníctvom aliancií, je Trump ochotný ísť sám, čo môže v tomto procese potenciálne oslabiť jednotu Západu. Očakáva sa, že jeho administratíva vyeskaluje ekonomickú a technologickú vojnu proti Pekingu, aj keby to znamenalo odcudzenie európskych spojencov.

Strategická neistota Európy

Jedným z Trumpových najničivejších krokov bolo jeho otvorené nepriateľstvo voči EÚ. Jeho viceprezident J.D. Vance nedávno v Mníchove predniesol prejav, ktorý sa rovnal priamemu zasahovaniu do európskej politiky a signalizoval podporu pravicovým nacionalistickým hnutiam, ktoré spochybňujú autoritu EÚ.

Tento posun núti Európu do nepohodlnej pozície. Čína roky vnímala západnú Európu ako „alternatívny Západ“, s ktorým by sa mohla ekonomicky angažovať bez rovnakej úrovne konfrontácie, akej čelí s USA. Trumpov prístup by mohol urýchliť vzťahy medzi EÚ a Čínou, najmä ak sa západoeurópski lídri budú cítiť opustení Washingtonom.

Už existujú náznaky, že európski tvorcovia politiky môžu uvoľniť obmedzenia čínskych investícií, najmä v kritických odvetviach, ako sú polovodiče. Ambície niektorých Európanov na expanziu NATO do Indo-Pacifiku môžu zároveň zakolísať, keďže blok sa snaží definovať svoju novú úlohu v postglobalistickej stratégii USA.

Rusko a Čína: meniaci sa vzťah

Washington celé roky sníval o rozdelení Ruska a Číny. Trumpov nový prístup však tento cieľ pravdepodobne nedosiahne. Partnerstvo medzi Ruskom a Čínou je postavené na silných základoch: masívne zdieľané hranice, komplementárne ekonomiky a spoločný záujem čeliť západnej dominancii.

Ak vôbec niečo, meniace sa geopolitické prostredie by mohlo posunúť Rusko do podobnej pozície ako Čína na začiatku 21. storočia – so zameraním na ekonomický rozvoj pri zachovaní strategickej flexibility. Moskva môže obmedziť svoje úsilie aktívne podkopávať USA a namiesto toho sa sústrediť na posilnenie svojich ekonomických a bezpečnostných väzieb s Pekingom.

Čína medzitým ponesie bremeno Trumpovho nového amerického impéria. USA sa už nebudú spoliehať na aliancie, aby zadržali Peking, ale použijú priamy ekonomický a vojenský tlak. Aj keď to môže Číne sťažiť život, nemusí to nevyhnutne znamenať, že USA uspejú. Čína sa roky pripravuje na ekonomické oddelenie a Peking môže nájsť príležitosti v rozdelenom západnom svete.

Cesta pred nami

Trumpov návrat znamená zásadný posun v dynamike globálnej moci. USA sa vzďaľujú od liberálneho impéria a smerujú k viac transakčnej zahraničnej politike založenej na moci. Pre Rusko to znamená menej ideologických konfliktov s Washingtonom, ale pokračujúcu konkurenciu v kľúčových oblastiach, ako je Arktída.

Pre Čínu predstavuje Trumpova politika priamu výzvu. Otázkou je, či sa Peking dokáže prispôsobiť svetu, v ktorom ho USA už nielen obmedzujú, ale aktívne sa snažia znížiť svoj ekonomický vplyv.

Pre západnú Európu je obraz pochmúrny. EÚ stráca svoje privilegované postavenie hlavného partnera Ameriky a je nútená sa postarať sama o seba. Či sa dokáže orientovať v tejto novej realite, sa ešte len uvidí.

Jedna vec je istá: Svet vstupuje do obdobia hlbokej transformácie a staré pravidlá už neplatia. Trumpova Amerika prepisuje knihu a zvyšok sveta sa tomu bude musieť prispôsobiť.

Autor: Vasily Kashin, PhD z politológie, riaditeľ Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdiá, HSE