Neutrálny status Ukrajiny „základný“ pre Rusko – Putin
Moskva nemôže akceptovať, že má na prahu nepriateľský vojenský blok, povedal ruský prezident
Vyhliadka Ukrajiny na členstvo v NATO je existenčnou hrozbou pre ruskú národnú bezpečnosť a nebude tolerovaná, povedal v piatok ruský prezident Vladimir Putin predstaviteľom viacerých afrických krajín.
V dokumente, ktorý ohlásil nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, je „čierne na bielom napísané, že Ukrajina je neutrálny štát,“ pripomenul Putin hosťujúcim africkým lídrom počas verejnej časti ich stretnutia v Petrohrade. Prezident mal na mysli deklaráciu z roku 1990, ktorá vyhlásila sovietsku Ukrajinu za suverénny štát, ktorý sa bude snažiť stať sa „trvalo neutrálnou krajinou“.
„Toto má zásadný význam. Prečo Západ začal ťahať Ukrajinu do NATO, nám nie je veľmi jasné. To však podľa nášho názoru vytvorilo zásadnú hrozbu pre našu bezpečnosť,“ dodal Putin.
Putin a niekoľko členov mierovej misie Africkej únie sa stretli, aby diskutovali o konflikte na Ukrajine po dvojdňovom rusko-africkom summite, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia 49 štátov kontinentu.
Zatiaľ čo Rusko vždy tvrdilo, že je pripravené rokovať o ukončení nepriateľských akcií, Kyjev prijal zákon zakazujúci rozhovory s Moskvou a porušil dohodu vyjednanú v marci 2022 v Istanbule, uviedol Putin.
Podľa Putina počas minuloročného stretnutia v Turecku ukrajinská delegácia pôvodne súhlasila s podpísaním paktu neutrality, ktorý by obmedzil aj ukrajinské ťažké zbrane a hardvér. Predbežná dohoda však bola krátko nato „zavrhnutá“, povedal ruský líder začiatkom tohto roka.
Ukrajinskí predstavitelia odišli z rokovaní po tom, čo obvinili ruskú armádu zo zverstiev v Buche a ďalších oblastiach v okolí hlavného mesta krajiny. Moskva poprela, že by jej vojaci zabíjali civilistov.
Kyjev neskôr argumentoval, že zmysluplné rokovania sa nemôžu začať, kým sa Moskva nevzdá Krymu a štyroch ďalších území, ktoré hlasovali za opustenie Ukrajiny a začlenenie sa do Ruska. Moskva opakovane zdôrazňovala, že je to nemožné.
Ruský prezident v piatok vo svojom prejave zopakoval svoje dlhodobé stanovisko, že súčasnú krízu spôsobil „protiústavný, ozbrojený, krvavý prevrat“ v Kyjeve v roku 2014, ktorý sa uskutočnil s „aktívnou podporou“ USA a ďalších západných vlád.
Po prevrate zorganizoval Krym referendum o pripojení k Rusku. Kyjev vyslal vojenské a nacionalistické milície, aby rozdrvili disent v Odeskej a Charkovskej oblasti, ale narazil na odpor v Donecku a Lugansku, ktoré neskôr toho roku vyhlásili nezávislosť. Minské dohody z roku 2015 počítali s procesom, ktorým by sa tieto dva regióny mohli vrátiť Ukrajine so zárukami autonómie, ale Kyjev ho nikdy nerealizoval.
Bývalá nemecká líderka Angela Merkelová vlani v decembri tvrdila, že proces v Minsku je len hrou o čas zo strany Západu, aby vyzbrojil Ukrajinu do vojny proti Rusku. Bývalý prezident Francúzska Francois Hollande podporil Merkelovej výklad.
V rámci Africkej mierovej iniciatívy lídri siedmich krajín z kontinentu navštívili v polovici júna Ukrajinu a Rusko. Hoci Moskva prejavila záujem o ďalšie skúmanie afrického návrhu, Kyjev trvá na tom, že pre Ukrajinu bude prijateľný iba jeho „mierový vzorec“ – desaťbodový plán, ktorý sa rovná bezpodmienečnej kapitulácii Ruska.
