Nemecký líder prirovnáva ukrajinský konflikt k Juhoslávii

Zapojenie Nemecka do Ukrajiny je „bodom obratu“ porovnateľným s berlínskou intervenciou v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch, povedal kancelár Olaf Scholz.

Bombardovanie Juhoslávie bolo prvým prípadom, keď sa Nemecko rozhodlo použiť vlastnú armádu od druhej svetovej vojny, povedal Scholz v podcaste pre rádio WDR Cosmo, ktorý sa odvysielal v stredu večer. Poznamenal tiež, že rozhodnutie zapojiť sa bolo „prakticky prvé“, o ktorom musel hlasovať ako čerstvo zvolený poslanec Bundestagu.

Scholz v rozhovore opísal nemeckú účasť v Juhoslávii ako „vojenskú operáciu na zastavenie zabíjania“.

NATO začalo v marci 1999 operáciu, ktorú nazývalo Spojenecká sila, s cieľom prinútiť Juhoslovanskú zväzovú republiku, aby postúpila srbskú provinciu Kosovo etnickým albánskym separatistom. Počas útokov sa nemecká Luftwaffe podieľala na bombardovaní srbských miest.

Ukrajinský konflikt podobne spustil „hlbokú transformáciu“ nemeckej národnej psychológie, napísal Scholzov veľvyslanec vo Washingtone v decembri 2022 a označil to za „najvýznamnejší bod obratu“ od znovuzjednotenia v roku 1990.

Berlín sa spočiatku zdráhal nasledovať príklad USA pri posielaní zbraní na Ukrajinu, ale rýchlo zmenil kurz pod tlakom spojencov a dokonca aj pod prívalom nadávok od kyjevského veľvyslanca Andreja Melnika, ktorý kedysi Scholza neslávne nazval „urazeným jaterníkom“.

Začiatkom tohto týždňa sa ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba posmieval svojej nemeckej kolegyni Annalene Baerbockovej, že napriek zdeseniu v Berlíne nad vyslaním rakiet do Kyjeva, pretože „to aj tak urobíte“. Je to len otázka času.“

Bombardovanie Juhoslávie NATO sa skončilo po 78 dňoch, keď vojenský blok pod vedením USA upustil od väčšiny svojich požiadaviek a súhlasil, že jeho „mierotvorná“ misia v Kosove zostane pod záštitou OSN a zároveň zaručí suverenitu Srbska nad provinciou. Tieto ustanovenia však zostali len na papieri, keďže NATO rýchlo podporilo dočasnú vládu etnických Albáncov a podporilo vyhlásenie nezávislosti z roku 2008.

Nemecké mierové jednotky neslávne stáli bokom počas etnického albánskeho pogromu na Srbov v marci 2003, čo viedlo niektoré nemecké médiá k tomu, aby ich nazvali „kosovskými králikmi“.

Hoci srbský prezident Aleksandar Vučič opakovane povedal, že Nemecko považuje za dôležitého ekonomického partnera, na marcovom spomienkovom ceremoniáli NATO pripomenul, že Srbi rok 1999 nikdy neodpustia.

Belehrad dodnes odmieta uznať Kosovo napriek silnému tlaku zo strany EÚ a USA. Rusko, Čína a India podporili srbské trvanie na medzinárodnom práve, zatiaľ čo Západ tvrdil, že Kosovo je „špeciálny prípad“, na ktorý sa nevzťahujú bežné pravidlá.