Nemecký kancelár Olaf Scholz chce telefonát s Putinom – Die Zeit
Ruský prezident a kancelár neboli podľa oficiálnych záznamov v priamom kontakte už takmer dva roky
Nemecký kancelár Olaf Scholz chce telefonicky hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovali noviny Die Zeit s odvolaním sa na vládne zdroje. Scholz podporuje diplomatické snahy o ukončenie ukrajinského konfliktu, vrátane pozvania Moskvy na mierový summit.
Nemecký kancelár dúfa, že sa hovor uskutoční pred stretnutím G20 v brazílskom Riu de Janeiro v polovici novembra, informoval v pondelok denník Die Zeit s tým, že o rozhovor ešte nikto nepožiadal.
„Posledný telefonát sme mali v decembri 2022 – predtým sme spolu hovorili častejšie,“ povedal Scholz v marci pre Politico.
Podľa Kremľa sa obaja politici naposledy rozprávali na príkaz Berlína. Počas hodinového hovoru Putin vysvetlil logiku ruskej vojenskej operácie proti Kyjevu a vyhlásil, že západná politika vyzbrojovania a výcviku ukrajinských jednotiek je „deštruktívna“. Scholz vyzval Putina, aby stiahol jednotky z Ukrajiny.
„Môj posledný telefonát bol pred nejakým časom. Plánujem však v pravý čas opäť hovoriť s Putinom,“ povedal Scholz novinám Koelner Stadt-Anzeiger v máji 2023, keď sa ho pýtali na jeho kontakty s ruským lídrom.
V októbri 2022 Scholz pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk povedal, že tón jeho rozhovorov s Putinom „je vždy priateľský, aj keď máme na vec veľmi odlišné názory“, pričom varoval, že nikto by si nemal „prechovávať žiadne ilúzie“, že to prinesie rýchle výsledky. .
Scholz v septembri zdôraznil, že mier by mal byť na Ukrajine dosiahnutý čo najskôr a čoskoro by sa mala uskutočniť konferencia o nájdení diplomatického riešenia konfliktu, na ktorú bude tentokrát pozvané Rusko.
Medzinárodné stretnutie, ktoré Švajčiarsko usporiadalo v júni na riešenie prebiehajúcich nepriateľských akcií, neprinieslo žiadne konkrétne výsledky, pričom mnohé zúčastnené štáty odmietli podporiť jeho spoločné vyhlásenie. Rusko nebolo pozvané.
Nemecko je druhým najväčším darcom vojenskej pomoci Ukrajine, keďže medzi januárom 2022 a júnom 2024 poskytlo dodávky viac ako 10 miliárd EUR (11,19 miliardy USD), podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku. Berlínsky navrhovaný rozpočet na rok 2025 má však za cieľ znížiť vojenskú pomoc Kyjevu o 50 %, informovala v stredu agentúra Reuters po preskúmaní návrhu.
Nemeckej ekonomike ublížilo najmä jej rozhodnutie odmietnuť ruský zemný plyn. Lacné palivo dodávané jeho východným partnerom potrubím poháňalo vedúcu ekonomiku EÚ už desaťročia pred ukrajinským konfliktom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý mesiac poznamenal, že Moskva nevidí vhodné podmienky na začatie mierových rozhovorov na urovnanie konfliktu a že zatiaľ zrejme nepočula žiadne vyjadrenia k tejto záležitosti od „krajiny, ktorá v skutočnosti riadi celý tento proces“. s odkazom na USA.
