Nemecko rozmiestni vojnové lode v Indo-Pacifiku
Berlín rozšíri svoju vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori, uviedol kľúčový predstaviteľ obrany
Nemecko na budúci rok rozmiestni dve vojnové lode do Indo-Pacifiku, povedal minister obrany Boris Pistorius na medzinárodnom summite v nedeľu uprostred pokračujúceho regionálneho napätia medzi Čínou a Taiwanom, ako aj sporným Juhočínskym morom.
Pistorius vo svojom prejave na bezpečnostnej konferencii Shangri-La Dialogue v Singapure v nedeľu vyhlásil, že námorný priechod, cez ktorý cestuje približne 40 % európskeho zahraničného obchodu, musí byť rešpektovaný.
„Na tento účel vyslala nemecká federálna vláda v roku 2021 fregatu do Indo-Pacifiku a v roku 2024 opäť rozmiestni námorné prostriedky,“ povedal Pistorius na konferencii, na ktorej sa zúčastnili mnohí z najvplyvnejších svetových predstaviteľov obrany.
Tieto prostriedky, povedal Pistorius, by zahŕňali fregatu a zásobovaciu loď – zdôraznil však, že námorné nasadenie sa nevykonáva s cieľom čeliť akciám žiadneho konkrétneho aktéra v regióne. „Naopak,“ pokračoval, „sú oddané ochrane medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ku ktorému sme sa všetci prihlásili a z ktorého by sme všetci mali mať úžitok.
Berlín a Peking udržiavajú kľúčové obchodné vzťahy, ale nasadenie vojnových lodí do Juhočínskeho mora v roku 2024 by mohlo potenciálne viesť k bolestiam hlavy, keďže Nemecko sa snaží žonglovať so svojimi bezpečnostnými a ekonomickými záujmami.
V roku 2021 bola v regióne prvýkrát po takmer dvoch desaťročiach nasadená nemecká vojnová loď. Ostatné západné krajiny tiež zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti kvôli obavám o teritoriálne ciele Pekingu, najmä vo vzťahu k Taiwanu.
Peking tvrdil, že Juhočínske more je jeho výhradnou morskou zónou. Asi pred siedmimi rokmi však tribunál v súlade s podmienkami Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 rozhodne odmietol územný nárok Pekingu na tieto vody. Napriek tomu Čína nainštalovala vojenské základne na najmenej troch ostrovoch v mori.
Minulý mesiac vyjadril Peking svoju „značnú nevôľu“ na návšteve nemeckej ministerky vlády Bettiny Stark-Watzingerovej na Taiwane, ktorý Peking považuje za odštiepeneckú provinciu. Čína často kritizuje západné štáty za to, že sa zapájajú do diplomacie s vodcami v Tchaj-peji, ktorý považuje za súčasť svojho suverénneho územia podľa princípu „jednej Číny“.
V sobotu na tej istej konferencii v Singapure Pistorius povedal, že Pekingu „jasne povedal“, že očakáva, že Čína ukončí prax získavania bývalých nemeckých vojenských pilotov na pomoc pri výcviku vlastných síl. Vyplýva to z piatkovej správy nemeckého spravodajského magazínu Spiegel, v ktorom sa uvádza, že Čína absolvuje takýto výcvik už roky a že bezpečnostní predstavitelia v Berlíne sú znepokojení tým, že sa diskutuje o vojenských znalostiach nemeckých síl a síl NATO.
