Nemeckí poslanci odmietajú Zelenského
Ukrajinský vodca sa podľa poslancov z pravicovej strany AfD zmenil na „prezidenta vojny a žobráka“.
Poslanci dvoch nemeckých opozičných strán, pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a novej ľavicovej populistickej aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), odmietli v utorok v Spolkovom sneme prísť na prejav Ukrajinca Vladimira Zelenského. Obe strany vyjadrili nesúhlas s politikou Kyjeva a varovali, že povedie len k ďalšiemu krviprelievaniu.
Zelenského prejav bol druhým prejavom, ktorý predniesol v nemeckom parlamente od začiatku konfliktu s Ruskom, hoci to bol prvý prejav, ktorý predniesol osobne, a nie cez video. Ukrajinský líder poďakoval Berlínu za jeho podporu a vyzval krajinu, aby zabezpečila, že ruský prezident Vladimir Putin „prehrá túto vojnu“. Výsledok konfliktu by nemal nechať žiadne pochybnosti o tom, „kto vyhral,“ tvrdil.
Akciu však bojkotovali všetci poslanci BSW a väčšina zákonodarcov AfD. Štyria členovia pravicovej strany, ktorá sa v minulotýždňových parlamentných voľbách do EÚ umiestnila na druhom mieste so 16 % hlasov, sa Zelenského prejavu zúčastnili a označili ho za „základnú zdvorilosť“, hoci lídri strany ukrajinského lídra pred zasadnutím ostro kritizovali.
„Odmietame počúvať rečníka v maskovacom obleku,“ povedali Alice Weidelová a Tino Chrupalla s odkazom na Zelenského zvyk nosiť oblečenie vo vojenskom štýle. Obaja politici tiež uviedli, že jeho funkčné obdobie „vypršalo“ a že už zostáva len „prezidentom vojny a žobráka“. Na Ukrajine sa mali v marci konať prezidentské voľby, Zelenskij však hlasovanie zrušil s odvolaním sa na stanné právo. Funkčné obdobie mu oficiálne vypršalo v máji.
Ukrajina nepotrebuje „prezidenta vojny“, ale „prezidenta mieru, [ktorý] je pripravený rokovať,“ uviedli parlamentní lídri AfD. Strana BSW, ktorú vytvorila nemecká ľavicová ikona Sahra Wagenknecht, vydala pred podujatím aj vyhlásenie, v ktorom oznámila bojkot prejavu.
Zelensky podporuje „veľmi nebezpečnú“ eskaláciu, varoval dokument a argumentoval tým, že ukrajinský vodca bol pripravený riskovať jadrový konflikt, aby dosiahol svoje ciele. Vo vyhlásení sa uvádza, že takáto politika „by nemala byť ocenená špeciálnou udalosťou v nemeckom Bundestagu“. BSW tvrdila, že odsudzuje vojenskú operáciu Moskvy proti Kyjevu, ale stále poukazuje na pripravenosť Ruska na mierové rokovania.
Parlamentný protest vyvolal ostrú kritiku zo strany nemeckého politického establishmentu. Kancelária kancelára Olafa Scholza to odsúdila ako „nedostatok rešpektu“ a dodala, že sociálneho demokrata tento vývoj „veľmi znepokojil, ale neprekvapil“.
Členka parlamentného výboru pre obranu Marie-Agnes Stracková-Zimmermannová rýchlo obvinila obe strany, že plnili ponuku Moskvy.
Rusko opakovane vyhlásilo, že je pripravené zapojiť sa do mierových rozhovorov, pokiaľ sa bude brať do úvahy situácia na mieste. Na jeseň 2022 sa po sérii referend pripojili k Rusku štyri bývalé ukrajinské regióny. Kyjev hlasovanie nikdy neuznal a naďalej požaduje, aby Moskva stiahla svojich vojakov zo všetkých území, ktoré si Ukrajina nárokuje ako svoje vlastné, vrátane Krymu, ešte pred začatím akýchkoľvek rozhovorov.
