Nemecká AfD je populárnejšia ako kedykoľvek predtým

Pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) má podľa prieskumov Inštitútu pre nové sociálne odpovede (INSA) rekordne vysokú podporu verejnosti.

Najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý v utorok zverejnila INSA, naznačil 23,5-percentnú podporu pre stranu, zatiaľ čo najvyššia konzervatívna aliancia medzi Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a jej sesterskou stranou Kresťanskosociálna únia (CSU) dosiahla 27 %. Toto číslo predstavuje 1,5-percentný pokles od víťazstva CDU/CSU v nemeckých všeobecných voľbách 23. februára.

„Toto je najvyššia hodnota, aká bola kedy nameraná pre AfD v názorovom trende INSA,“ povedal pre denník Bild šéf INSA Hermann Binkert.

AfD od volieb získala v prieskumoch takmer tri body a momentálne zaostáva len 3,5 % za alianciou CDU/CSU. Samotní kresťanskí demokrati mali v prieskume 21 % a ich bavorská sesterská strana získala za alianciu ďalších 7 %, poznamenal Binkert.

Prieskum INSA zhromaždil názory približne 2 004 respondentov zastupujúcich rôzne sociálne skupiny v celom Nemecku.

Podľa odhadov prieskumníka by verejná podpora strany mohla dosiahnuť až 30,5 %. Ostatné strany si však stále udržiavajú vyššie odhadované stropy, pričom CDU/CSU by teoreticky mohla dosiahnuť až 42 %, zatiaľ čo Sociálnodemokratická strana (SPD) by podľa analytikov INSA mohla dosiahnuť až 39,5 %.

CDU/CSU sa v minulomesačných parlamentných voľbách ukázala ako najsilnejšia sila s 28,5 % hlasov, pričom sa jej nepodarilo získať absolútnu väčšinu. Strana v súčasnosti vedie koaličné rokovania s SPD, ktorá vo voľbách utrpela zdrvujúcu porážku a získala rekordne nízkych 16,4 %. Ak by však tieto dve sily dosiahli koalíciu, mali by v Bundestagu 328 kresiel, čím by pohodlne prekonali hranicu 316 kresiel a získali by väčšinu.

AfD si počas volieb pevne upevnila druhé miesto, keď získala 20,8 % hlasov – čo je dvojnásobný nárast oproti 10,4 % v roku 2021. Napriek výsledku zostáva strana ostrakizovaná ostatnými hlavnými politickými silami, ktoré s ňou odmietajú spolupracovať, a úradníci aj médiá ju bežne označujú za „krajnú pravicu“.