Nemcom povedali, aby sa pripravili na ďalšiu vojnu s Ruskom

Nemecko by malo byť pripravené reagovať na možný ruský útok, varoval minister obrany Boris Pistorius. Povedal, že na prípravu na takýto scenár sa Nemecko a jeho spojenci v NATO musia zaviazať k posilneniu svojich vojenských spôsobilostí.

Šéf obrany v pondelňajšom rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF poukázal na to, že Nemecko síce momentálne nie je pod priamou hrozbou útoku, ale krajina by mala urobiť všetko pre to, aby bola naň pripravená.

Ak chce byť Nemecko pripravené na útok, „o ktorom neviete, či a kedy k nemu dôjde, potom to znamená, že sa musíte vyzbrojiť – a to je to, čo v súčasnosti robíme spolu so spojencami v NATO,“ vysvetlil.

Pistorius ďalej povedal, že „odstrašenie je jediným účinným prostriedkom, ako sa postaviť proti agresorovi od začiatku“, keďže signalizuje potenciálnemu protivníkovi, že cieľ je schopný vrátiť úder. Na dosiahnutie takéhoto postoja však Nemecko musí mať „dôveryhodný odstrašujúci prostriedok“ a byť schopné „viesť vojnu, ktorá je nám vnútená,“ poznamenal.

V komentári k potenciálnemu scenáru, v ktorom Rusko zaútočilo na Pobaltie, Pistorius poznamenal, že Berlín zriaďuje svoju „litovskú brigádu“ špeciálne na riešenie týchto obáv. Očakáva sa, že jednotka zložená z približne 4 800 vojakov bude pripravená do roku 2027 a bude prvou nemeckou silou, ktorá bude od druhej svetovej vojny natrvalo umiestnená v zahraničí.

Pistorius navrhol, že uprostred ukrajinského konfliktu bude Rusku trvať najmenej niekoľko rokov, kým bude pripravené na rozsiahlu ofenzívu, a že západné krajiny by mali využiť čas na intenzívne zbrojenie.

Nemecký bulvárny denník Bild začiatkom tohto mesiaca uviedol s odvolaním sa na utajovaný dokument, že Nemecko sa pripravuje na scenár, v ktorom Rusko po veľkých víťazstvách na Ukrajine v polovici roku 2025 zaháji „otvorený útok“ na NATO. Moskva túto predpoveď zosmiešnila ako „predpoveď zverokruhu“.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol tvrdenia, že Rusko by mohlo zaútočiť na NATO, ako „úplný nezmysel“ a tvrdil, že Moskva na tom nemá „žiadny geopolitický, ekonomický ani vojenský záujem“. Napriek tomu Kremeľ už desaťročia vyjadruje obavy z expanzie vojenského bloku pod vedením USA smerom k ruským hraniciam, pričom to považuje za existenčnú hrozbu.