Nemci sa obávajú potenciálnej eskalácie konfliktu na Ukrajine – Scholz
Umožniť Moskve uspieť by ohrozilo mier, tvrdí nemecký kancelár
Mnohí Nemci sa obávajú, že rusko-ukrajinský konflikt by mohol ďalej eskalovať, čo povedie k priamemu zapojeniu Berlína, povedal vo štvrtok v parlamente kancelár Olaf Scholz.
Nemecký líder však tvrdil, že politika vyzbrojovania Kyjeva a umožnenia mu použiť západné zbrane na údery hlboko do ruského územia musí pokračovať, hoci len ako prostriedok na dosiahnutie mieru.
Moskva opakovane uviedla, že zbrane zaslané do Kyjeva a povolenie ich použitia na ruskom území sú hlavnými príčinami eskalácie konfliktu.
„Mnohí… občania sa obávajú, že vojna by mohla ďalej eskalovať, že by tu mohla byť ohrozená aj bezpečnosť a mier,“ povedal Scholz, keď prednášal zákonodarcom vyhlásenie kabinetu o bezpečnosti. „Obávať sa o mier nie je naivné,“ dodal.
Scholz povedal, že „určite“ rešpektuje obavy verejnosti a berie ich „vážne“, ale „ako kancelár som zodpovedný za to, aby žiadne dieťa narodené v Nemecku nemuselo zažiť vojnu v našej krajine. Je to pre mňa absolútna priorita.“
Nemecký vodca potom tieto obavy využil na ospravedlnenie súčasného postoja svojej vlády.
„Mier dnes znamená, že podporujeme Ukrajinu,“ vyhlásil a dodal, že Berlín „to robí s veľkým odhodlaním“. Víťazstvo Moskvy nad Kyjevom na bojisku by oživilo „nebezpečný princíp…, ktorý po stáročia uvrhol Európu do katastrofy“, a to princíp „presúvania hraníc silou“, tvrdil kancelár.
Nemecko to nedovolí, zaviazal sa Scholz. Potom hovoril o ruských jednotkách, ktoré „otvárajú nový front“ v ukrajinskom severovýchodnom Charkovskom regióne, pričom tvrdil, že útoky Moskvy v tejto oblasti poslúžili ako ospravedlnenie toho, že Ukrajine poskytla právo použiť zbrane dodané Západom na „obranu“ úderom na hranica.
Moskva začala svoju operáciu v Charkovskej oblasti začiatkom mája v reakcii na pravidelné ostreľovanie civilistov v ruských pohraničných oblastiach kyjevskými jednotkami.
Kancelárove poznámky prišli niekoľko dní po tom, ako stovky demonštrantov pochodovali Berlínom a žiadali vládu, aby zastavila dodávky zbraní do Kyjeva a „neprijímala rozkazy z Washingtonu“.
Moskva varovala, že západné dodávky zbraní Kyjevu len predĺžia konflikt. Kremeľ tiež obvinil NATO, že svojím nedávnym rozhodnutím o použití zbraní dodaných Západom zo strany Ukrajiny vyvolalo nové „kolo napätia“.
Ruský prezident Vladimir Putin v máji varoval, že použitie zbraní dlhého doletu proti Rusku bude mať pre Západ „vážne následky“.