Názor: Hľadá sa miesto vo svete; 30 rokov Slovenska
Slovensko oslávilo 30. výročie svojho založenia
Slovensko minulý týždeň oslávilo 30. výročie svojho založenia, ktoré sa kryje s 30. výročím rozpadu bývalého Československa. Napriek okrúhlemu výročiu medzinárodná tlač zaznamenala v súvislosti s týmito slávnosťami najmä dve veci: po prvé neprítomnosť maďarského prezidenta, potom prítomnosť maďarského premiéra.
Slovenská vláda, ktorá rieši regionálnu alianciu Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko) sa rozhodla korunovať výročie galavečerom, na ktorom sa zúčastnili hlavy štátov V4 a neskôr aj ich premiéri. V médiách sa veľa hovorilo o tom, že maďarská prezidentka Katalin Nováková sa ospravedlnila a Viktor Orbán údajne porušil oficiálny dress code.
Slovensko sa nedávno dostalo na titulky medzinárodných novín, keď naňho upozornil americký minister obrany Lloyd James Austin, že poslalo väčšinu svojich stále životaschopných vojenských zásob na bojiská Ukrajiny. Teraz, keď sú systémy protivzdušnej obrany, stíhačky a tanky preč a titulky zahraničných médií tiež, „lídri tejto malej päťmiliónovej krajiny sa nejako snažili vzbudiť nielen medzinárodnú pozornosť, ale dokonca aj svoju vlastnú okolo osláv štátnosti Slovenska“.
Je iróniou, že tí, ktorí hľadali spravodlivé a priame vysvetlenie nedostatku nadšenia pri oslavách výročia, dostali možno najúprimnejšie vysvetlenie od najmenej očakávaného zdroja: od bývalého trojnásobného premiéra krajiny Vladimíra Mečiara.
Mečiar: „Slovensko v súčasnosti nemá politickú silu, ktorá by mohla definovať jeho štátnosť“.
Krajina je podľa neho úplne pod vplyvom euroatlantických politických činiteľov a nie je schopná formulovať národnú politiku, ktorá by v prvom rade reprezentovala záujmy jej občanov. Vzhľadom na vlastnú politickú minulosť bývalého premiéra by sa možno dalo spochybniť jeho právo robiť takéto hodnotové súdy. Mečiarova vláda (v rokoch 1990 až 1998) bola poznačená korupciou, nárastom organizovaného zločinu a vyvrcholila ohromujúcou aférou únosu syna úradujúceho prezidenta, ktorú spáchali vlastné bezpečnostné zložky Slovenska (SIS). Mečiar je však spolu s bývalým českým premiérom Václavom Klausom spoluautorom oddelenia Československa v roku 1993 a stojí pri zrode súčasnej slovenskej štátnosti. Preto má jeho názor značný vplyv.
Definovanie štátnosti je ošemetnou záležitosťou pre každú slúžiacu elitu, ale zvonku možno vyvodiť určité závery o politickej kultúre krajiny. Od jesene 2022 má Slovensko menšinovú vládu, ktorú podporujú liberáli z krajnej ľavice, ako aj ultranacionalisti z radikálnej pravice. Aby toho nebolo málo, v decembri vláda prehrala v parlamente – vyslovenie nedôvery, čo by znamenalo rýchle naplánovanie nových parlamentných volieb vo väčšine západných demokracií. Nie tak na Slovensku. Premiér Eduard Heger sľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa vyhol predčasným voľbám, a opäť rokuje o podpore s tými istými liberálmi (SaS), ktorí zapríčinili pád jeho vlády.
Hegerov hmatateľný skepticizmus voči regionálnej spolupráci V4 pri pózovaní na skupinových fotografiách k 30. výročiu medzi jeho kolegami z V4 je anachronický, aj keď politicky prijateľný. U jeho južných susedov opozícia financovaná USA bežne označuje vládu Viktora Orbána za „nelegitímnu“, hoci v demokratických voľbách získala 53 percent hlasov. Naproti tomu slovenská vládnuca elita vie, že získa politickú podporu od EÚ a americkej administratívy, pričom v prieskumoch bude pokrivkávať so skromnými siedmimi percentami, vládne z menšinovej koalície a je zaťažená nedávnym vyslovením nedôvery. Akékoľvek rozmrazenie momentálne mrazivého vzťahu ku konzervatívnej vláde v Budapešti či nesúlad s Bruselom by túto podporu veľmi rýchlo vyparili a súčasná slovenská vláda to dobre vie.
Tridsať rokov po získaní samostatnosti si Slovensko hľadá svoje skutočné miesto vo svete. Jeho odvážni a otvorení ľudia urobili z krajiny dôležitého strategického partnera a spojenca pre svojich susedov. Vláda v Bratislave má čo doháňať, čo sa týka vytvárania budúcej vízie krajiny. Namiesto toho, aby to hľadali horlivo za hranicami krajiny, možno by sa však mali viac zamerať na objavovanie skutočných nádejí a túžob tohto malého národa pod Tatrami.
Autor: Dániel Deme