NATO zriadi „veľké základne“ blízko Ukrajiny – Orbán
Maďarský líder tvrdí, že nové zariadenia v Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku budú koordinovať dodávky zbraní do Kyjeva
NATO sa snaží zriadiť niekoľko veľkých základní vo východnej Európe na zvýšenie dodávok zbraní na Ukrajinu, povedal maďarský premiér Viktor Orbán a tvrdil, že jeho krajina sa na pláne nezúčastní.
Orban, dlhoročný kritik západného prístupu ku konfliktu na Ukrajine, v rozhovore pre rádio Kossuth v piatok naznačil, že vojenský blok pod vedením USA chce „poraziť Rusov“, pretože tvrdí, že „toto je jediný spôsob ukončiť vojnu.“
Podľa maďarského lídra je jeho krajina jedinou členskou krajinou NATO, ktorá je proti tejto politike. „Na bojisku to neexistuje, musia byť prinútení k prímeriu a mierovým rokovaniam.“
Orbán poznamenal, že jedným z nových aspektov kampane NATO na podporu Kyjeva bude vytvorenie „ukrajinskej misie“. „Chcú koordinovať presuny zbraní na troch veľkých základniach v Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku,“ vyhlásil premiér s odkazom na tri krajiny susediace s Ukrajinou.
Maďarský líder však uviedol, že Budapešť sa nechce podieľať na tomto úsilí a argumentuje tým, že „nie je ochotná riskovať, že sa Maďarsko stane ruským vojenským cieľom“.
„Nedáme ani cent. Neposkytujeme maďarské územie… Ak bude akcia mimo Ukrajiny, nezúčastníme sa jej ani my.”
Orbanove komentáre prichádzajú po tom, čo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg začiatkom tohto týždňa navrhol poskytnúť Kyjevu najmenej 40 miliárd dolárov ročne, pričom vyzval na pevnejšie a spoľahlivejšie záväzky zo strany členov bloku, ako aj na „spravodlivé rozdelenie bremena“.
Stoltenberg tiež priznal roztržku medzi Maďarskom a NATO v otázke podpory pre Ukrajinu s tým, že Budapešť sa na týchto snahách nezúčastní. Maďarsko tiež odmietlo poslať svoj personál na Ukrajinu alebo prispieť na dodávky zbraní, ale Stoltenberg tvrdí, že „bude pokračovať vo financovaní spoločného rozpočtu NATO“.
Maďarsko neustále varovalo, že politika NATO pre Ukrajinu riskuje, že spôsobí veľkú eskaláciu a zatiahne Budapešť do „svetovej vojny“. Odsúdilo tiež západné sankcie voči Rusku a tvrdilo, že nedokázali podkopať moskovskú ekonomiku a zároveň sa obrátili proti EÚ.
