NATO po konfliktoch pošle do Kosova viac vojakov
Rozhodnutie bolo oznámené po násilnom konflikte medzi mierovými silami a miestnymi Srbmi
Blok NATO rozmiestni ďalších 700 mierových jednotiek do Kosova, kde bolo počas stretov s miestnymi srbskými demonštrantmi zranených 30 vojakov. Ďalší prápor bude uvedený do stavu najvyššej pohotovosti v prípade ďalšej eskalácie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil tento krok na utorkovom tlačovom brífingu s tým, že nasadenie bolo reakciou na nedávne „útoky“ na mierové sily, ktoré sú podľa neho „neprijateľné“.
Stoltenberg vyzval predstaviteľov Prištiny a Belehradu, aby podnikli „konkrétne kroky“ na deeskaláciu situácie, a povedal, že obe strany by sa mali zúčastniť na dialógu sprostredkovanom EÚ.
Násilné strety medzi miestnymi Srbmi a kosovskými silami NATO (KFOR) vypukli po tom, čo sa mierové jednotky pokúsili rozohnať demonštrantov protestujúcich proti inaugurácii albánskeho starostu v oblasti s prevahou Srbov. Patová situácia si vyžiadala desiatky zranení na oboch stranách.
Nepokoje prišli po tom, čo miestni Srbi, ktorí sa dlho usilovali o autonómiu v Kosove, bojkotovali voľby podporované Prištinou v niekoľkých regiónoch srbskej separatistickej provincie. Napriek necelej štvorpercentnej účasti miestne úrady prijali hlasy ako legitímne a vyhlásili voľby štyroch albánskych starostov.
KFOR bol prvýkrát založený v roku 1999 po intervencii NATO do kosovského konfliktu v mene etnických Albáncov a niekoľkomesačnej bombardovacej kampani bloku v Srbsku. Silu tvorilo v čase najväčšej slávy asi 50 000 vojakov, no odvtedy klesla na dnešných asi 3 700 vojakov.
Kosovo zažilo od vojny v roku 1999 niekoľko vĺn nepokojov. V roku 2008 albánske úrady podporované Západom jednostranne vyhlásili nezávislosť od Belehradu. Tento krok rýchlo podporili USA a mnohé ďalšie západné krajiny. Rusko a Čína patria medzi štáty, ktoré naďalej považujú Kosovo za súčasť Srbska.
Moskva uviedla, že za nedávny prudký nárast nepriateľských akcií je z veľkej časti zodpovedné NATO. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová obvinila alianciu, že sa stala „zdrojom zbytočného násilia“ a „faktorom eskalácie“ v regióne. Vyzvala blok, aby „umlčal svoju falošnú propagandu“ proti miestnym Srbom, ktorí boli podľa nej neprávom obviňovaní z vyvolávania incidentov.
