NATO musí urýchlene chrániť kosovských Srbov – Belehrad
Najvyšší srbský generál povedal, že armáda je pripravená konať, ak bude daný rozkaz
Srbi v Kosove sú pod útokom vlády etnických Albáncov v Prištine a mierové sily NATO KFOR majú povinnosť to zastaviť, uviedol v piatok generál Milan Mojsilovič, šéf srbského generálneho štábu.
„Prištinský režim [premiéra] Albina Kurtiho vykonáva strašný pogrom proti srbskému ľudu v Kosove-Metohiji. Srbi sú terčom útokov každý deň, len kvôli ich menám a pretože nechcú opustiť domovy svojich predkov. Teror Kurtiho režimu sa stáva fyzicky neznesiteľným,“ povedal Mojsilovič v krátkom televíznom prejave.
Belehrad „sleduje udalosti s veľkým znepokojením a požaduje okamžité opatrenia na ochranu Srbov a ich práva na existenciu,“ dodal.
Mojsilovič požiadal KFOR a všetky ostatné medzinárodné inštitúcie v odštiepeneckej provincii, aby konali, a poznamenal, že Srbsko splnilo všetky svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. medzinárodné spoločenstvo nesplnilo ich.“
V prípade rozkazu srbská armáda „splní svoje poslanie naplno“ v súlade s ústavou a Chartou OSN, povedal Mojsilovič a dvojminútový prejav ukončil bez otázok.
Najvyšší srbský generál sa stretol s prezidentom Aleksandarom Vučičom skôr v ten deň po násilnom zatknutí ďalšieho Srba na severe Kosova a po objavení sa videí na sociálnych sieťach, ktoré zachytávajú silne ozbrojené jednotky etnických Albáncov rozmiestnené v blízkosti mesta Kosovská Mitrovica.
Kurtiho vláda zadržala v posledných týždňoch viac ako tucet etnických Srbov. Priština prezentovala zatknutia ako presadzovanie „právneho štátu“ na celom území Kosova. Belehrad ich opísal ako „hybridnú vojnu“, ktorej cieľom je zastrašiť miestnu komunitu a ktorú Západ toleruje.
Medzitým USA a EÚ požadovali bezpodmienečné prepustenie troch etnických Albáncov „špeciálnej polície“, ktorí boli minulý týždeň zadržaní na srbskej strane administratívnej línie.
NATO prevzalo kontrolu nad Kosovom v roku 1999 po tom, čo viedlo 78-dňovú leteckú vojnu proti Srbsku v mene etnických albánskych separatistov. Hoci rezolúcia BR OSN 1244 potvrdila územnú celistvosť Srbska, dočasná vláda v Prištine vyhlásila nezávislosť v roku 2008. Odmietnutie Belehradu uznať odtrhnutie podporila približne polovica krajín sveta vrátane Ruska, Číny a Indie.