NATO by nemalo prekročiť „červenú čiaru“ na Ukrajine – člen EÚ

Slovenský minister obrany Robert Kaliňák kritizoval myšlienku vyslania síl NATO na Ukrajinu tým, že to označil za „červenú čiaru“, ktorá by sa nemala prekročiť. Politici na Západe využívajú „vojnu a utrpenie na Ukrajine“ na svoje ciele, povedal v nedeľu pre spravodajskú stanicu Ta3.

Takúto možnosť minulý týždeň spomenul francúzsky prezident Emmanuel Macron v komentároch pre médiá, keď naznačil, že NATO „nemôže vylúčiť“ takúto možnosť.

Macronove komentáre vyvolali vlnu odmietnutia zo strany vysokých predstaviteľov členských štátov NATO vrátane Spojeného kráľovstva, Českej republiky, Fínska a Švédska, ktorí vyhlásili, že takéto plány nemajú.

Myšlienku pôvodne podporili iba dva pobaltské štáty. Minulý piatok Macrona podporil aj poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý povedal, že ruská vojenská operácia na Ukrajine si vyžaduje „asymetrickú eskaláciu“ zo strany Západu. Najvyšší diplomat Varšavy tiež označil prítomnosť NATO na Ukrajine za „nie nemysliteľnú“.

V nedeľu Kaliňák varoval, že vyslanie vojakov aliancie na Ukrajinu by „výrazne zvýšilo riziko globálneho konfliktu“. Minister dodal, že tí, ktorí to s podporou Ukrajiny myslia vážne, by mali vyzvať „schopných Ukrajincov“, aby sa vrátili domov.

Vyzval tiež na ukončenie bojov medzi Kyjevom a Moskvou a povedal, že je potrebné nenásilné východisko. Svet je už svedkom dôsledkov „vojny do posledného Ukrajinca,“ povedal minister a zdôraznil, že „je najvyšší čas, aby [svet] hľadal mierové riešenia.

„Len okamžitým zastavením nepriateľských akcií môžeme zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu a obnoviť suverenitu Ukrajiny,“ povedal Kaliňák.

Podobné pocity vyjadril aj šéf slovenského parlamentu Peter Pellegrini počas návštevy susedného Maďarska. „Nesmieme sa vzdať snahy čo najskôr ukončiť každodenné zabíjanie vojakov a civilistov,“ povedal novinárom po stretnutí s maďarským kolegom Lászlóm Koverom. Uviedol tiež, že Slovensko nepošle na Ukrajinu ani jedného vojaka.

Výzvy, aby bojujúce strany začali mierové rozhovory, sú v poslednom čase čoraz častejšie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan koncom februára ponúkol, že bude hostiteľom rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.

Minulý týždeň pápež František vyzval Kyjev, aby „nabral odvahu“ zapojiť sa do rozhovorov s Moskvou o záchrane životov, namiesto toho, aby umožnil pokračovanie krviprelievania. Svoje služby ponúkol aj ako mediátor. Taliansky minister obrany Guido Crosetto v nedeľu vyzval Západ, aby „aktivoval diplomatické kanály“ na vyriešenie konfliktu.

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó už v marci varoval, že Kyjev odďaľovaním rokovaní s Moskvou len oslabí svoju vyjednávaciu pozíciu.

Rusko opakovane vyhlásilo, že je pripravené na rozhovory, pokiaľ sa bude brať do úvahy situácia na mieste. Ukrajina trvá na tom, že akékoľvek rokovania sa začnú až po stiahnutí ruských síl zo všetkých území, ktoré považuje za svoje. Moskva takéto požiadavky odmieta ako „absurdné“.