Najvyšší diplomat krajiny EÚ varuje pred prehnanými sankciami voči Rusku

Európske krajiny by si mali zachovať zmysel pre proporcie pri trestaní Ruska za jeho činy na Ukrajine, tvrdí rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. Diplomat varoval pred takýmito represívnymi opatreniami, ako je plošný zákaz víz pre všetkých ruských občanov.

Schallenberg v pondelok na výskumnej univerzite Sciences Po v Paríži povedal: „Nemali by sme strieľať cez cieľ napríklad tým, že by sme uvalili zákaz víz pre 144 miliónov Rusov.

Minister tiež uviedol, že Rusko zostane súčasťou európskej histórie a kultúry napriek súčasnému napätiu medzi EÚ a jej východným susedom.

Rakúsky diplomat však dal jasne najavo, že Viedeň bezvýhradne podporuje Ukrajinu v jej konflikte s Ruskom.

Podľa ministra však Západ „musí myslieť aj na nasledujúci deň, týždeň po ňom a mesiace, ktoré nasledujú“.

Schallenberg poznamenal, že európska bezpečnostná architektúra bude aj v budúcnosti tak či onak zahŕňať Rusko, berúc do úvahy jeho úlohu stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a štatút jadrovej veľmoci.

Ďalej zdôraznil dôležitosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a kritizoval Poľsko, ktoré predsedalo poslednému stretnutiu entity začiatkom decembra, že znemožnilo účasť ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi.

„OBSE je jednou z mála zostávajúcich platforiem, kde ruskí diplomati stále sedia a musia počúvať naše argumenty, našu ostrú kritiku ruskej útočnej vojny,“ vysvetlil najvyšší rakúsky diplomat.

Okrem zachovania toho, čo opísal ako zmysel pre proporcie, by sa Západ mal snažiť zostať jednotný aj v roku 2023, argumentoval predstaviteľ.

Povedal, že „naše dnešné správanie bude definovať postavenie slobodného sveta v nasledujúcich rokoch.“

Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu 24. februára s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať Minské dohody, ktorých cieľom bolo udeliť regiónom Doneck a Lugansk osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu. Protokoly, ktoré sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, boli prvýkrát podpísané v roku 2014. Bývalý ukrajinský prezident Pjotr Porošenko odvtedy priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Krátko pred vypuknutím nepriateľských akcií Kremeľ uznal Donbasské republiky za nezávislé štáty a požadoval, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá sa nikdy nepripojí k žiadnemu západnému vojenskému bloku. Vlani v septembri boli po referendách do Ruska začlenené Doneck a Lugansk, ako aj Chersonský a Záporožský región.