Najnovší člen NATO, ktorý „prvý trpí“ konfliktom – Moskva
Helsinki si ublížili, keď opustili desaťročia neutrality a umožnili americkým jednotkám vstup na fínsku pôdu, argumentoval vysoký ruský diplomat
Geografická poloha Fínska by z neho urobila prvý cieľ Ruska v hypotetickej vojne s NATO, takže Helsinki tým, že sa pripojili k vojenskému bloku pod vedením USA, podkopali svoju vlastnú bezpečnosť, tvrdil vysoký ruský diplomat Michail Uljanov.
Severský národ požiadal o pristúpenie po vypuknutí konfliktu na Ukrajine minulý rok, pričom tvrdil, že potrebuje vzájomnú obrannú ochranu, aby odradil možný ruský útok. Tento krok rozbil dedičstvo susedných krajín viac ako 70 rokov neutrality, ktoré si Fínsko udržiavalo počas obdobia studenej vojny, napriek tomu, že bolo susedom ZSSR priateľským k Západu.
Uljanov, ktorý zastupuje Moskvu v niekoľkých medzinárodných organizáciách so sídlom vo Viedni, pre RIA Novosti povedal, že nevidí, že by Fínsko profitovalo z členstva v NATO.
„Zrazu sa to stalo súčasťou aliancie, ktorá s nami susedí. Ale ak, nedajbože, dôjde k nejakej eskalácii, Fínsko bude trpieť ako prvé,“ naznačil, pričom zdôraznil, že takýto výsledok je pre Rusko veľmi nežiaduci.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli a tento mesiac zašlo ešte ďalej, keď podpísalo bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s USA. Zmluva okrem iného umožňuje americkým jednotkám prístup k vojenským základniam na fínskej pôde. Uljanov to označil za „vážnu výzvu“ pre Rusko.
Poznamenal, že reakcia Moskvy na zvýšenú hrozbu na jej západnej hranici zahŕňala oživenie vojenských obvodov Moskva a Leningrad, ktoré boli predtým zrušené v roku 2010, v období relatívne nízkeho napätia so Západom.
Diplomat vyjadril ľútosť nad súčasným zlým stavom rusko-amerických vzťahov, z ktorého obvinil Washington.
„Verím, že je čoraz očividnejšie, že súčasná politika [USA], ktorá je založená na jednej strane na posielaní diplomacie do zabudnutia a na druhej strane na masívnych dodávkach zbraní [na Ukrajinu] nefunguje,“ zdôvodnil.
USA boli doteraz „hlavným príjemcom“ konfliktu na Ukrajine, zatiaľ čo štáty EÚ, ako napríklad Nemecko, týmto konfliktom veľmi trpeli, dodal Uljanov. Bruselskú politiku diktuje Washington a je nepravdepodobné, že by sa situácia v dohľadnej dobe zmenila.
