Najlepšia zbraň EÚ proti slobode prejavu nefunguje

Európska komisia v novej správe dospela k záveru, že napriek ružovým prísľubom o „zmiernení dosahu a vplyvu dezinformácií sponzorovaných Kremľom“, veľké platformy sociálnych médií ako Twitter a Facebook boli „neúspešné“. Aké šokujúce je, že tento výskum obhajcov dohľadu skončil obhajovaním v prospech väčšieho dohľadu. Rusko je náhodou tým najpohodlnejším obetným baránkom.

Použitím rovnakej taktiky očierňovania, ktorú blok používal predtým – ako keď v predchádzajúcich správach o bezpečnosti a hrozbách zahrnul Rusko po boku Islamského štátu (IS, predtým ISIS) – tentoraz to zahŕňalo spojenie „prokremeľských“ účtov na sociálnych sieťach s tými, ktoré považuje za „spolu s Kremľom“ alebo „podporovanú Kremľom“. Inými slovami, obyčajný nesúhlas so západným naratívom stačí na to, aby sa ktokoľvek dostal do „prokremeľského“ tábora a bol považovaný za hodného moderovania obsahu alebo zákazu zo strany EÚ. A teraz sú frustrovaní, že platformy sociálnych médií upustili od vykonávania tejto cenzúry.

„Platformy len zriedka skontrolovali a odstránili viac ako 50 percent obsahu, ktorý zjavne porušoval pravidlá, ktoré sme označili v opakovaných testoch,“ uvádza sa v správe. Aký druh obsahu by to presne bol? Ťažko povedať, pretože ich príklady spájajú legitímne diskutabilné s očividne absurdným a naznačujú, že obe vyžadujú cenzúru. Citujú napríklad obsah, ktorý obviňuje Ukrajinu, že je riadená nacistami – čo je legitímna obava vzhľadom na to, že západná tlač obšírne informovala o silnej úlohe neonacistov na Ukrajine, ktorí sa „agresívne snažia presadiť svoje agendu o ukrajinskej spoločnosti vrátane použitia sily proti ľuďom s opačnými politickými a kultúrnymi názormi,“ uvádza sa v publikácii Freedom House so sídlom vo Washingtone pred konfliktom a dodáva, že „sú skutočnou fyzickou hrozbou pre ľavicové, feministické , liberálni a LGBT aktivisti, obhajcovia ľudských práv, ako aj etnické a náboženské menšiny“ na Ukrajine. Rada Európy urobila podobné postrehy.

Je tu tiež skutočnosť, že Západ vycvičil neonacistický prápor Azov na boj proti Rusom a že agentúra Reuters už v roku 2018 informovala, že vtedajší prezident Petro Porošenko „riskuje veľké následky“, ak podnikne kroky proti neonacistom.

Znie to tak, že existuje neonacistický problém, ktorý si prinajmenšom zaslúži zdôraznenie a diskusiu. Napriek tomu EÚ odmieta akýkoľvek takýto návrh ako ruskú dezinformáciu.

Správa tiež spochybňuje účty „popierajúce vojnové zločiny“, pričom ako príklad používa udalosti v Buche. Prepáčte, ale chýbal nám nejaký tribunál pre vojnové zločiny? Hovoríme tu o udalostiach odohrávajúcich sa v bezprostrednej hmle vojny. Pokus o triedenie faktov, realít a manipulácií je presne ten druh vecí, s ktorými majú sociálne médiá pomáhať. Každý v tomto bode vie, že ide o prístup k čo najväčšiemu počtu nespracovaných údajov. Očakávame, že online uvidíme chaotický neporiadok – nie súbor Encyclopedia Britannica alebo večerné správy. Prečo si Brusel myslí, že má nárok na monopol na tento proces?

Správa uvádza tieto príklady nepohodlných debát vedľa nehorázne smiešneho príkladu hlúposti, keď si niekto vymyslel meno falošného média a oznámil, že Ukrajina vysiela rádioaktívny mrak do Európy. Pozri, ak je niekto taký hlúpy, že niečomu takému verí, tak to určite nie je EÚ, ktorá ho zachráni pred ich vlastnou hlúposťou. Aj tak nie na dlho. Len nech strávia celý svoj budúci týždeň kopaním protiatómového krytu, kým sa ich susedia budú smiať.

V riadku, ktorý len prosí o opakované čítanie z čírej nedôverčivosti, že niekto môže byť taký hluchý, správa poznamenáva, že takzvané dezinformačné snahy Kremľa sú „navrhnuté tak, aby podnecovali politickú a sociálnu nestabilitu medzi jeho protivníkmi podnecovaním etnických konfliktov, presadzovanie izolacionizmu a odvádzanie pozornosti verejnosti od Ukrajiny a na domáce záležitosti. Ako sa ľudia v Európe opovažujú trvať na tom, aby sa ich vodcovia zamerali na značné problémy, ktorým čelia ich vlastná krajina a občania a ktoré už dlho zhoršujú pomýlené národné politiky a politiky na úrovni EÚ, namiesto toho, aby upriamili svoju pozornosť na Ukrajinu! Skutočne, keby nebolo tých zasahujúcich Rusov, Európa by bola utópiou slnka a dúhy, všetci by sa držali za ruky a spievali kumbaya, pričom by sa občania nemali zaoberať ničím iným ako tým, čo sa deje na Ukrajine.

EÚ sa sťažuje, že „Kremeľ a jeho zástupcovia zachytili rastúce publikum vysoko produkovaným propagandistickým obsahom a nasmerovali používateľov do neregulovaných online priestorov, kde sa narušili demokratické normy a kde sa nenávisť a lži môžu šíriť beztrestne“. Majú to všetko obrátene. Ľudia, ktorí sa chceli zapojiť do diskusie a diskusie o témach a názoroch, ktoré EÚ – vo všetkej svojej arogancii ako samozvaný arbiter pravdy – horlivo cenzuruje, boli vytlačení na iné platformy, najmä preto, že podporujú slobodu prejavu v celej svojej kráse. a nedokonalosť.

„V priebehu roku 2022 sa v celej Európe podstatne zvýšilo publikum a dosah účtov na sociálnych sieťach podporovaných Kremľom,“ uvádza sa v správe a dodáva, že „dosah a vplyv účtov podporovaných Kremľom v prvej polovici 2023, poháňaný najmä odstránením bezpečnostných noriem Twitteru. Inými slovami, Elon Musk, ktorý sa považuje za „absolutistu slobody prejavu“, prišiel a kúpil Twitter, vyrovnal podmienky tým, že otvoril diskusiu a obmedzil cenzúru, a nakoniec sa stalo, že ľudia zaplavili platformu ako osviežujúci alternatíva k kurátorskému a cenzurovanému naratívu západného establishmentu, že ich inde kŕmia lyžičkou.

Čo s tým teraz EÚ urobí? Povinný súlad so zákonom o digitálnych službách je teraz účinný od minulého mesiaca. To znamená, že teoreticky sú všetky hlavné platformy sociálnych médií povinné spolupracovať s vybranými aktérmi „občianskej spoločnosti“ EÚ na moderovaní a cenzúre obsahu – nepochybne v súlade s naratívom EÚ. Musk by mal hrať spolu a robiť si poznámky o druhu cenzúrnych požiadaviek, ktoré naňho kladie Brusel. Potom by ich mal zverejniť na Twitteri v záujme radikálnej transparentnosti a nekompromisnej obrany demokracie, ktorej sa EÚ neustále prihovára ako zámienku na potláčanie našich základných slobôd.

Autor: Rachel Marsden je publicistka, politická stratégka a hostiteľka nezávisle vyrábaných talkshow vo francúzštine a angličtine. Jej webovú stránku nájdete na < http://www.rachelmarsden.com/ >